Odoberať
Kompostovanie je ideálne miesto pre uskladnenie rastlinného odpadu zo záhrady. Celé vetvy sa neoplatí do kompostéra hádzať, na ich predspracovanie slúžia štiepkovače. Veľké kusy by sa dlho rozkladali a ostatné živiny by sa z kompostu „vytratili“. Ale pokosená tráva, ak ju nechcete využívať na mulčovanie okolo stromov alebo na záhony (čo je škoda) sa rozkladajú veľmi rýchlo a taktiež zeleninové vňate či lístie.
Tag → substrát
Kompost nie je odpad
Dobrá pôda
Neraz pri diskusiách s inými záhradkármi padla veta o kvalite či nekvalite pôdy v ich či našej záhrade, ako predpoklade k pestovaniu zeleniny. S tým se nedá nesúhlasiť. Čo som však pri takýchto rozhovoroch vypozoroval, takmer vždy priatelia považovali stav pôdy za nemenný fakt. Za danosť, ktorá navždy určuje druh záhrady a jej výnosnosť aj náročnosť práce. A to je presne tá vec, ktorú som vždy rozporoval. Podľa mňa je to úplne inak.
Plastový kompostér
Hoci našu záhradu ponímame ako prírodnú, občas sa nevyhneme nutnosti využívať neprírodné materiály. Ak neškodia pôde alebo vode alebo nemajú vplyv na naše zdravie a súčasne predstavujú nižšie náklady alebo vyššiu úžitkovosť, nebránime sa za každú cenu ich použitiu. A tak sa jedného dňa v našej záhrade objavil kompostér z umelej hmoty, aby nám pomohol zvládnuť doslova kalamitnú situáciu. Rastlinný „odpad“ totiž nelikvidujeme, ale snažíme sa ho recykláciou opäť využiť pri pestovaní ovocia a zeleniny v našej záhrade. Spáliť ho by bolo možno jednoduchšie, ale určite nie lacnejšie.
Nechce sa mi rýľovať, spravím vyvýšený záhon
Nedávno nás v záhrade opäť navštívil môj bývalý kolega a dlhoročný priateľ, aby po dvoch rokoch zistil, čo máme v záhrade nové a aby sa inšpiroval. Zaujímali ho najmä rastliny a ovocné kríky, ktoré doteraz nepoznal, aby si rozšíril svoj pestovateľský záber a sortiment ovocia. Pozornosti neunikli ani vyvýšené záhony, na ktorých ešte stále rastú papriky, nedotknuté nedávnym prízemným mrazom, zamulčované slamou a bez jedinej burinky aj bez toho, že by sme ich boli tento rok alebo vlani okopali. Pozorne si ho obzrel, aby mohol u seba postaviť repliku, nechce sa mu už totiž zeleninu okopávať.
Prečo nepestujeme čučoriedky
Čučoriedky sa stali modlou moderných záhradkárov, idolom marketingu a zapĺňajú stránky záhradkársky časopisov a obrazovky záhradkárskych magazínov. Každý chce pestovať čučoriedky a na každej výstave sú hneď vypredané. A my musíme na otázky priateľov a známych odpovedať, že čučoriedky v našej záhrade nepestujeme a ani ich pestovanie nikomu neodporúčame. Je to neekologické a neekonomické, nie je to prirodzené a preto ich ani na trhu či v obchodoch nekupujeme. A okrem iného existujú aj jednoduchšie alternatívy.
Nepreháňajte to s kompostérmi
Že je kompostovanie užitočnou činnosťou pre záhradkára, záhradu aj okolie, o tom snáď nie je pochýb. Je niekoľko spôsobov, akým si môžete v záhrade kompost pripraviť a je mnoho druhov kompostérov, ktoré na to môžete použiť. Komu nevyhovujú kupované, zväčša malé plastové kompostéry, buduje si svoje vlastné veľké, zväčša drevené, návodov je všade dosť. Ale nad niektorými odporúčanými postupmi zostáva rozum stáť. Ako by vám chceli výrobu kompostéra čo najviac znechutiť. Ako keby chceli, aby ste si ich radšej kúpili hotové, hoci ani tie nie sú najlepšie.
Starý mulč neodstraňujeme
Stále viac ľudí sa prikláňa k prírodnému a jednoduchšiemu pestovaniu. Niektorých k tomu privádza snaha robiť veci lepšie a jednoduchšie, u niekoho je to skôr postupná strata fyzických síl vekom. V každom prípade nastieľanie senom a slamou sa začína udomácňovať na záhonoch slovenských záhradkárov. Postupne objavujú výhody takéhoto pestovania zeleniny, ale aj viniča či starostlivosti o ovocné stromy. No zároveň s pôsobením na neprebádanom poli permakultúry sa vynárajú nové otázky, na ktoré očakávajú od nás, ktorí sme ich inšpirovali, odpovede. Ako napríklad: kedy zo záhonov odstrániť mulč, ktorý sme tam nechali na jeseň.
Paprikové priesady treba rozsadiť
Keď chcete mať zdravú a chutnú zeleninu, musíte mať silné priesady. Také musíte kúpiť alebo si ich sami dopestovať. Kto začal koncom januára alebo v polovičke februára pestovať papriky z vlastného výsevu, musí ešte skoro na jar mladé sadeničky presadiť, aby mali priestor na rast a zosilnenie. Ideálny čas je asi v druhej polovičke marca. Presádzanie paprík môžete spojiť s výsevom paradajok.
Pôda si musí oddýchnuť
Svojich priateľov rozčuľujem najčastejšou detskou otázkou: „Prečo?“ Pretože keď sa rozprávame o záhradničení, o pestovateľských postupoch a rôznych princípoch, takmer každý mi z nich vie odcitovať spústy poučiek, ako sa má čo robiť. A je jedno, či sami majú záhradu, či majú desiatky rokov praxe rýľovania a kopania v záhrade svojej, u svokry alebo poznajú zeleninu len zo supermarketu. Moja najobľúbenejšia hláška je, že „pôda si musí oddýchnuť“.
Rýľovať na jeseň alebo nie?
Záhradkárstvo je ako náboženstvo. Každý verí niečomu inému. Ak veríte na obracanie pôdy a jej rozmŕzanie, rýľujte ďalej. Ak vám vŕta v hlave, ako iní môžu úspešne pestovať zeleninu bez zbytočnej driny a bolestí chrbta, môžete to skúsiť inak. Prečítajte si dôvody, prečo je nerýľovať lepšie. Možno vás to zaujme, možno to vyskúšate na malej časti vašej záhrady a možno s tým nebudete súhlasiť. Na tom však nezáleží. Nerýľovanie funguje a často lepšie, ako ortodoxný prístup „lebo sa to tak vždy robilo“. Permakultúra nie je žiadny moderný výmysel, ako často tvrdia médiá. Je to odkukané od prírody a tá je tu už miliardy rokov. Úspešne.
