Tento rok je leto enormne horúce, suché a hlavne dlhé. Keď v druhej polovici júna píšem tento článok, je to už mesiac, čo u nás nepršalo. Pred tromi týždňami boli nejaké zrážky, ale len lokálne, v niektorých dedinách doslova zlialo, inde spŕchlo a v našej záhrade nič, ani kvapka. Neviem si predstaviť, ako by sme fungovali v starej záhrade, odkázaní len na dažďovú vodu zo strechy chatky v nádrži. Čo vieme od známych, sú už dávno bez vody, ktorú musia do záhradky dovážať. My využívame vodu z vlastnej studne, ale hlavne sa nám vďaka dôslednému mulčovaniu všetkých rastlín podarilo znížiť spotrebu vody.
Ešte si dobre pamätám, ako sme v takýchto dňoch doslova šetrili vodou tak, že jej dostávali rastliny len toľko, aby prežili. O nejakom raste alebo plodení nebolo ani reči. Jedinou úlohou bolo vytipovať tie, o ktoré nám ide predovšetkým, tie zachrániť pred uschnutím a s ostatným sa zmieriť. Neboli žiadne kvety, žiadne ovocie, žiadna úroda. Keď stromy alebo kríky nemajú vlahu, nemajú šancu rodiť ovocie. Papriky a paradajky sme v takých podmienkach radšej ani nepestovali.
Teraz máme novú záhradu a v nej studňu. Vodu vždy vytiahnem čerpadlom do veľkej nádrže, kde sa na slnku zohreje, aby sme pri polievaní pred večerom netrápili rastliny tepelným šokom. Susedia polievajú záhradu pomocou čerpadla a hadice, ale to je ich vec. My radšej roznesieme vodu v kupách, pri tom vždy skontrolujeme každú jednu rastlinu. A vďaka vode nám stále plodia uhorky, rajčiny, papriky, ale aj jahody, maliny alebo muchovníky. Nemusíme odsudzovať niektoré rastliny na smrť uschnutím pre nedostatok vody, nemusíme sa zmierovať so stratou úrody.
Medzi nami a susedmi je v polievaní ešte jeden rozdiel. Kým oni majú svoje hriadky vzorne vypleté od buriny a udržiavané pekné a čisté, naše rastliny majú okolo seba mulč zo slamy alebo sena, ktoré som nakosil na našich trávnatých plochách. Kým ich upravené plochy holej zeme po poliatí poriadne stvrdnú a čo pár dní musia gazdiné okopávať, naše vrstvou sena a slamy pokryté záhony netrpia prísuškom a nerastie na nich burina, teda nepestované sprievodné rastliny.
Holá odkrytá zem pod paradajkami alebo uhorkami trpí vysušovaním horúcim slnkom. A keď sa do toho pridá ešte horúci vietor ako teraz, dielo skazy je dokonané. Zem je beznádejne suchá, nemá akú vlahu poskytnúť zelenine. Naša nástieľka pod kríčkami zadrží vlahu, nepustí teplo k zemi, bráni vyparovaniu vody. Všetka ostane k dispozícii zelenine po celý deň. Vo výsledku nám na zavlažovanie stačí menej vody, menej elektriny spálime v čerpadle, prevádzka záhrady je lacnejšia, rovnako ako vyprodukovaná zelenina.
Holá zem je náchylná k erózii. Vietor odnáša z povrchu drobné čiastočky zeme, ak príde prudký lejak, spláchne vrstvu úrodného substrátu mimo záhony. Kde v prírode ste videli holú nepokrytú zem? To len človek robí takéto excesy, príroda okamžite každé holé miesto prikryje rastlinami, aby chránila zem pred prudkým slnkom, vetrom, vysušovaním, odplavovaním. A hlúpy človek všetky rastliny zo záhona vytrhá, lebo mu vraj berú vlahu a živiny. Pritom tam rastú preto, aby mu pomáhali, ale nechápajúci záhradkár bude s prírodou bojovať. Nakoniec aj tak bude po jeho, hoci ho to bude stáť oveľa viac peňazí aj úsilia. Divné.
Keď sa u nás v nástieľke objaví nejaká burina, tiež ju vytrhneme a položíme na nástieľku. Nech sa rozloží a poskytne živiny, ktoré vytiahla zo zeme, pestovanej zelenine. Nech slúži ako prikrývka pred ostrým slnkom a silným vetrom. Nech nám stačí menej zavlažovať, nech záhrada nepredstavuje drinu ale relax.