Kompostéry nestačí len rozdať

„Preboha, suseda, čo robíte? To prečo sa od vás valí taký hustý dym?“ – zakričal náš sused v záhrade. Nie na nás, ale na opačnú stranu, asi tri ploty ďalej.
„Pálim nakosenú trávu!“ – znela pohotová odpoveď, pretože táto činnosť tu patrí k samozrejmým.
„Hlavne, že tento týždeň v dedine rozdávali kompostéry,“ – reagovala moja polovička. A dodala: „Dedinčanom mali hlavne naliať rozum do hlavy, aby neotravovali vzduch, ktorý dýchajú a neničili drahocennú surovinu“.





V meste je samozrejmé, že ľudia všetko, čo nepotrebujú, hádžu do kontajnerov na odpadky. Vrátane šupiek zo zeleniny a zvyškov z ovocia. Okrem toho, že to všetko potom slušne smrdí, zvyšuje to aj objem odpadu, ktorý je potrebné odviesť a uskladniť.

Na dedinách ľudia dokázali takmer všetko, čo dnes nazývame odpadom, použiť ako surovinu či materiál tak, aby to poslúžilo ďalšiemu účelu a skutočného odpadu bolo čo najmenej. Rastlinný odpad z kuchyne či pestovania slúžil ako krmivo alebo išiel „na hnoj“, teda sa kompostoval a po čase slúžil na zlepšovanie kvality pôdy a zvyšovanie výnosov.

Tak ako sa na dedinu vracajú mladí, ktorí pred horšími životnými podmienkami pred časom ušli do miest, prinášajú si so sebou aj mestské zvyky. Vybetónované dvory, vyštrkované záhrady a všetko čo nepotrebujú, je odpad. A obce riešia zvyšujúci sa objem odpadu aj zvyšujúce sa poplatky za jeho odvoz a likvidáciu.

V snahe riešiť tento problém „objavili“ kompostovanie, teda spracovanie rastlinné odpadu najmä z kuchyne, ktoré znižuje výrazne jeho objem a vytvára z odpadu surovinu. Kompost na zlepšenie kvality pôdy pre tých, ktorí ešte v záhradách niečo pestujú, alebo po dlhšej dobe substrát, vhodný napríklad do moderných vyvýšených záhonov alebo truhlíkov na okná. Tým sa nie len šetria poplatky za smeti, ale aj šetrí sa za nákup vrecovaných substrátov, ktoré aj tak vznikli kompostovaním vo veľkých prevádzkach a zarobili na tom okrem nich aj prepravcovia a predajcovia.

Samozrejme, u nás sa nič nerobí pre ľudí, iba to, na čom sa dá zarobiť. A ako môžu firmy zarobiť na tom, že dedinčania začnú kompostovať? Vymyslia eurodotačný program! Tak sa na slovenskom vidieku začali objavovať plastové kompostéry, ktoré obce dostali a ľuďom rozdávajú. Ale ako hovorí nemecké príslovie „Čo nemá cenu, nemá hodnotu“, tak to na tom slovenskom vidieku s kompostérmi vyzerá.

My sme jeden taký od obdarovaného občana dostali. On kompostovať nebude, radšej všetok odpad zo záhrady vyvezie za dedinu. Tak sa skompostuje v rokli, bez úžitku pre dedinčana a na jeho náklady na benzín 🙁 Susedka v záhrade aj tak bude páliť pokosenú trávu, lebo ju nemá ako skŕmiť a škaredú vysokú trávu v záhrade nechce.

Pri nedávnom výlete na bicykli sme dokonca videli jeden kompostér pri bráne. V dedine rodinné domy, po svahu dole za nimi záhrady, ale kompostér vysušený hore pri bráne vedľa kuka nádoby. Rodiny dostali plastové kompostéry, tak ich používajú. Tuhý odpad do kukanádoby, rastlinný do kompostéra. A teraz vari čakajú, kedy ten rastlinný odpad budú odvážať… Lebo iný dôvod nevidím mať ho pri bráne a nie v záhrade.

Zrejme obce podcenili osvetu. Získali dotácie, nakúpili kompostéry, rozdali ich občanom a tí ich nepoužívajú. Nevedia ako, nevidia zmysel.


Ako bude reklama vypadať?
-
Trvala reklama tu len za 150 CZK?
Zobraziť formulár pre nákup


Komentovať