Odoberať
Voda je lenivá, tá do kopca nepotečie – takto lakonicky skonštatoval môj strýko pri jednej návšteve u nás na pozemku, čo treba mať na pamäti vždy, keď uvažujeme o vode na pozemku a na stavbe. Skúsený stavbár – starý praktik ma nie len naučil základom prútikárčenia, ale aj správaniu sa k vode ako takej. A vždy si na jeho slová spomeniem, kedykoľvek sa bavím alebo počujem o tom, ako sa niekto trápi s vodou. Či už jej prebytkom alebo nedostatkom. Typickým príkladom v záhrade sú vyvýšené záhony. Jednými zbožňované, druhými zatracované. Možno preto, že stále nepochopili ich princíp a ako ich používať.
Vyvýšené záhony sú v poslednej dobe moderné. Badať to aj podľa toho, ako sa reklama na ne zobrazuje v magazínoch alebo ako sú popularizované v televíznych reláciách. Kto si kúpi stavebnicu vyvýšeného záhona a naplní ho substrátom z rovnakého inzerátu, ten sa celkom určite zaradí do druhej skupiny nespokojných. No na vine nie je vyvýšený záhon, ale jeho užívateľ, hlúpy užívateľ. Pretože vyvýšený záhon má nie vyzerať, on má fungovať.
Ako zavlažovať vyvýšený záhon
My vo vyvýšenom záhone pestujeme prevážne rajčiny, papriky, cibuľu, kaleráby. Podľa druhu zeleniny ich polievame každý deň (paprika 4 litre na koreň, paradajka 3 litre – má korene hlbšie, nech si vodu hľadá) alebo každý tretí deň (paradajky veľké rastliny). Je to asi 90 litrov pri intenzívnom zavlažovaní v horúcom lete, pričom záhon má plochu 12,5 m2 a objem 12 m3, z toho polovica je pod zemou. Zberáme z neho asi 70 kg rajčín a 20 kg paprík a spústu inej zeleniny.
Keď počujem, ako niekto do vyvýšeného záhona asi 1 m2 plochy a 0,7 m3 objemu (VŠETKO NAD ZEMOU) napustí každý večer asi sto litrov vody a sťažuje sa, že vyvýšené záhony nie je možné upolievať, lebo vyvýšený záhon si nenasaje vodu zo zeme ani ju neudrží, spomeniem si na strýka a na to, čo by on, neštudovaný človek povedal tomu študovanému. A čo zvyknem hovoriť ja, keď niekto arogantne odmieta prijať úplne jednoduché argumenty: „To nie je pre sprostých“. Pretože aj pri stavbe vyvýšeného záhona aj pri používaní vyvýšeného záhona je potrebné rozmýšľať.
Ja neočakávam, že vyvýšený záhon bude vodu z povrchu zeme nasávať. Ani spod povrchu. A na to nepotrebujem vysokú školu. Pretože voda do kopca skutočne sama nepotečie, na to potrebuje energiu, najčastejšie sprostredkovanú čerpadlom. A áno, susedia sú nútení používať čerpadlo, aby vodu do vyvýšeného záhona dopravili. Vlastne sa im splnilo, čo si želali. Tak prečo sa potom sťažujú, že vyvýšený záhon vodu, ktorú mu dopravili oni, neudrží? Nuž pri kopírovaní treba dávať pozor 😉
Zloženie vyvýšeného záhona
Raz sme jednej návšteve povedali, že vyvýšený záhon je skvelý okrem iného aj preto, že sa doň dá upratať záhrada. A vysvetlili sme im zloženie a funkciu jednotlivých vrstiev. Keď sme asi o mesiac prišli na návštevu, aké bolo naše prekvapenie, keď z posledného, ešte nedokončeného vyvýšeného záhona na nás pozerala pokrčená PET fľaša a starý plechový hrniec… Skutočne si do záhonov upratali celú záhradu.
My sme do vyvýšených záhonov „upratali“ tri staré suché ovocné stromy, haldu sena, vrstvu hnoja zo zrušeného ovčína, odporúčame aj samotnú haluzinu a pokosenú trávu. Čím hrubšie sú jednotlivé frakcie, tým dlhšie sa budú zložky rozkladať a tým dlhšie budú tieto vrstvy v záhone fungovať. Áno, vyvýšený záhon má fungovať, nie vyzerať. Má nám pestovanie uľahčovať, nie komplikovať. Ale ako vravím, treba pri tom rozmýšľať a robiť to na efektívnosť, nie na efekt.
Staré drevo nasiakava vodu ako huby, neskôr postupne uvoľňuje živiny. Haluze alebo seno sa rozkladá rýchlejšie, živiny uvoľní skôr. Preto je dôležité dodržať vrstvenie a každý rok dopĺňať substrát, lebo rozkladom sa vrstvy znižujú. Keď je časť vyvýšeného záhona v zemi, vo vykopanej jame, tak voda z dažďov stečie do tejto jamy, hrubé drevo je vždy vo vode. Voda pod povrchom sa v tejto jame hromadí, ako v studni, a drevo je vždy vo vode. Ak je krásny vyvýšený záhon postavený len na povrchu, nedajbože na betónovom chodníku, všetka „prebytočná“ voda z dažďa alebo závlahy pretečie a je navždy stratená.
Tlejúci hnoj aj vrstva sena/trávy vo vnútri je ideálny na zadržanie vody, lebo vodu drží uhlíková frakcia pôdy, humus. Nie piesok, nie ľahký substrát z hypermarketu. Keď je takýto záhon navyše zamulčovaný slamou, voda sa ani nevyparuje z povrchu a preto netreba ani toľko ani tak často vyvýšený záhon zavlažovať. Ako vravím, stačí rozmýšľať.
Dôležité je vedieť, aké dlhé korene pestované rastliny môžu mať. Ak má paradajka koreň až dva metre dlhý, škoda ju polievať hrnčekom vody každý deň, lebo si vypestuje podpovrchové korienky a bude očakávať závlahu dvakrát denne, v opačnom prípade uschne. No ak jej dáme pri výsadbe vedro vody, ktoré bude pretekať dolu ako balík skrz substrátové vrstvy, paradajka „pošle“ korene za vodou. Stačí to niekoľkokrát zopakovať a paradajka bude vodu nasávať z tej metrovej hĺbky od hrubého dreva. Vodu nebude nasávať záhon, ale rastliny. Aj so živinami. Ušetríte za umelé hnojivá a budete jesť zdravú zeleninu.
Naučte sa princípy
Každý dej, ktorý sa okolo nás má odohrávať, si stačí predstaviť ako kino. Kto nemá predstavivosť, musí si to naštudovať. Kopa študovaných má ale len dobrú pamäť, odrapotali na skúške slová prednášajúceho. No prečo si v každej situácii myslia, že na všetko prídu sami, keď v podstate sú len konzervátori starých riešení? A na otázku „Prečo (by to malo tak fungovať)“ hľadajú výhovorky namiesto argumentov?
Počul som už veľakrát, že pôda sa nemení a aj pestovanie bolo „vynájdené“ už dávno, tak čo tu treba hľadať nového. Iste, pôda je tá istá, mení sa avšak náš pohľad na jej zloženie a procesy v nej, zisťujeme nové poznatky o vzájomnom pôsobení baktérií, húb a korienkov. Je dobré tieto informácie aspoň po očku sledovať a prípadne aj vo svoje záhrade vyskúšať. Ale menia sa aj podmienky, počasie, podnebie, v ktorom pracujeme. Staré pranostiky neplatia, staré skúsenosti strácajú na pravde.
Ale nič nie je povinné, ani sa učiť nové veci a spôsoby, ani prežitie. Vaše ani vašej záhrady.
