Aj napriek suchému letu sa ukazovali na našich gaštanových stromoch plody a tešili sme sa na budúcu úrodu. Dokonca sme stromy občas poliali vedrom vody, aby mali vyvíjajúce sa gaštany dosť vlahy. Všetko zbytočne.
Na zemi sme v čase dozrievania nachádzali prázdne obaly, na stromoch viseli otvorené, ale gaštany sme nevideli. Podozrievali sme nášho psíka, či si nechodí na pochúťku, ale keď sme začali nachádzať pichľavé čiašky ďaleko od stromu, pri plotoch alebo pod hruškou či jabloňou za plotmi, bolo nám jasné, že náš psík je v tom nevinne.
A neskôr sme vypozorovali, že si z nášho gaštan Volou urobili bufet straky. Vlani a toho roku nás úspešne zbavili premiery drozdov a spolu s tým toho roku aj všetkých gaštanov. Kým vlani ich „niečo“ odnieslo len zopár, toho roku nám naopak len zopár zostalo. Nezjedli sme ani jeden, mraznička ostala prázdna.
Neostáva len počkať, kým sa kyvadlo rovnováhy Prírody opäť ustáli. Ubudne strák, neskôr pribudnú drozdy, rozhrabávajúce mulč na záhonoch a požierajúce dážďovky, naše robotníčky, ale ostanú nám aj nejaké gaštany. Medzitým dorastú aj menšie stromčeky, ktoré sme zasadili, tak by tých gaštanov mohlo byť aj o čosi viac 😉
Podobné príspevky
