Odoberať
Zber hrozna vrcholí začiatkom jesne. Ale o tom, koľko hrozna budete zberať a akú budete mať úrodu sa rozhoduje už v zime. Vtedy je potrebné ostrihať vlaňajšie výhony a podľa toho, aký rez viniča zvolíte, dáte nie len tvar kríku, ale aj určite množstvo listov a najmä strapcov. Takže si je potrebné naštudovať teóriu strihania viniča, nabrúsiť nožnice a začať sledovať dlhodobú predpoveď počasia.
Všeobecná teória rezu viniča tvrdí, že začať treba po Troch kráľoch, teda po šiestom januári. Po skorom reze nastupuje skorá vegetácia, teda rast výhonkov, olistenia a neskôr aj kvetov, z ktorých sa vyvinú strapce. Neskorý jarný rez oddiali vegetáciu a tým aj zber hrozna. Pri skorom reze ale hrozí aj vymrznutie viniča, ak prídu tuhé mrazy, teplejšie počasie môže podporiť nástup hubovitých chorôb po reze. Takže kedy vlastne strihať hrozno?
Určite záleží od toho, akú odrodu pestujete. A tiež od toho, kde ju pestujete. Iné to je v mrazovej doline, iné v teplej kotline. A tiež je dôležité, aký veľký máte vinohrad.
Veľký vinohrad chvíľu trvá postrihať
V rozsiahlom vinohrade a malom počte strihačov trvá strihanie aj niekoľko týždňov. V takom prípade bazírovať na presnom dni, kedy začať s rezom viniča je nezmysel. Vždy je riziko, že niektorá časť vinohradu bude vystavená po reze krátkemu mrazu. Ale začať jar s neostrihaným hroznom je väčší problém.
Náš malý vinohrad
My máme vinohrad len malý a hlavne mladý. Najstaršie korene majú sotva dva roky, takže tento rok sa nemusíme trápiť pravidelným rezom, stačí zapestovať kmienky, rez nás bude čakať až budúcu sezónu.
No aj v tomto vinohrade sa budeme držať osvedčeného postupu zostarej záhrady. Na každom koreni si vyberieme dve dobré halúzky, pokiaľ možno čo najvyššie – ako istotu v prípade jarných mrazov. Hlavný konár, ťažeň, skrátime na desať očiek, záložný, pre prípad poškodenia toho hlavného škodcami alebo mrazom, čapík bude mať len dve očká. Treba si uvedomiť, že vinič je liana a tá dobre obrastá a raší aj po mraze alebo ostrom reze.
Viac výhonov alebo viac očiek na výhone by mohlo znamenať väčšie vysiľovanie rastliny. V jednom krajnom prípade strapce a bobule na nich nenarastú do možnej veľkosti a zrelosti (sladkosti), v druhom prípade narastú, ale za cenu vysilenia rastliny, ktorá skôr podľahne infekcii alebo hubovým chorobám. Pritom celkový počet očiek dvanásť na jeden koreň nie je dogma. Niektoré druhy viniča rastú lepšie, keď je očiek menej. Zase je to záležitosť odrody aj miesta a počasia. Treba vyskúšať. Keď máte v rade viacej koreňov rovnakej odrody, otestujete si to sami veľmi ľahko a nájdete pre svoj vinohrad optimálne zaťaženie viniča.
My máme vinohrad pestrý, takmer každý koreň je inej odrody. Jednak preto, že hrozno pestujeme na zjedenie, nie na víno. A tiež preto, že každá odroda kvitne a plodí v inom období a teda aj v inom počasí. Diverzifikujeme tak riziko neúrody a máme vyskúšané, že nech je rok suchý alebo mokrý, nech hrozno kvária škodcovia alebo plesne, úrodu máme vždy, zakaždým z inej odrody. A v optimálnom roku na všetkých 🙂
Ako pri všetkom, aj pri reze viniča je dôležité kvalitné náradie. Teda kvalitné nožnice, ktoré sú čisté a ostré. Čím menej poškodíte rastlinu, tým je menšie riziko ohrozenia mrazom alebo vniknutia infekcie. Preto by ste väčšie rezné rany mali ošetriť štepárskym voskom. Čisté nožnice bránia šíreniu chorôb, ktoré si sami ľahko môžete rozniesť, keď ostriháte napadnutý krík a potom ostatné. Ak máte podozrenie, že niektorý koreň trpí chorobou, nechajte si ho až na koniec, keď ostriháte všetky ostatné a zdravé korene vo vinohrade. Pomôže lieh a papierové utierky, ktoré zlikvidujte, textilnou by ste opäť prípadné ochorenie roznášali.
Ostrihané staré halúzky z viniča nespaľujte, ale naštiepkujte ich do kompostu. Získate tak časom kvalitný substrát a ušetríte za substráty a hnojivá z obchodu.
