Malý vinohrad v záhrade

Keď patrí hrozno k vášmu obľúbenému ovociu, chcete mať v záhrade vinohrad. Nemusíte pestovať vinnú révu pre bobule na burčiak a víno, aby ste mali z hrozna úžitok. My dávame prednosť konzumácii zrelého čerstvého ovocia pred jeho spracovávaním a preto sme si vybrali viacero odrôd hrozna pre pestovanie. A keďže máme záhradu s dostatočne veľkou plochou, nemuseli sme sa obmedzovať v rozlohe vinohradu. Nedávno som dokončil stavbu celej konštrukcie, ktorej základom sú oceľové stĺpy na zemných skrutkách. Výstavba nie je ani fyzicky ani finančne náročná a celú som ju dokumentoval fotoaparátom.

Miesto pre nový vinohrad sme si vybrali v mieste, kde sa začína pozemok mierne dvíhať. Kde končia zeleninové a kvetové záhony a vo svahu pokračuje ovocný sad. V jeho dolnej časti prevažujú kríky, vyššie zase stromy. Tak ako sa svah postupne dvíha smerom na západ, dvíha sa aj výška jeho porastu v záhrade v plynulej krivke. Je to záhrada v kopci.

Z celkovej šírky pozemku sme nechali časť na severe pre komunikáciu ku kríkom, na juhu hlavný komunikačný koridor. Z toho nám vyšla dĺžka vinohradu deväť metrov a vzdialenosť medzi radmi 1,3 metra, orientácia zo severu na juh. Slnka tak budú rastliny dostávať už skoro od rána a až do neskorého večera, na poludnie budú čo najmenej prehrievané. V susedných záhradách majú vinohrady orientované od západu na východ, ich severné strany nikdy neuvidia slnko. Pravda, majú úzke pozemky a iná orientáciu u nich ani nie je možná. Ale späť k nášmu hroznu. Keďže do jedného radu sme vyrátali sedem koreňov, vyšlo nám, že budeme mať tri rady viniča. Teda na tomto mieste, lebo okrem toho máme zopár koreňov ešte aj na dvoch iných miestach.

Najskôr sme miesto pre krajné stĺpy vinohradu vyznačili drevenými kolíkmi, zatlčenými do zeme. Postupne, ako sme získavali sadenice rôznych druhov viniča, sme ich sadili do zeme. Vedel som, že kým sa dobre zakorenia a zosilnejú, stačia im drevené kolíky ako opora a mám čas stavať konštrukciu. V záhrade sme mali kopu inej roboty.

Stavbu vinohradu môžeme začať osadením krajných stĺpov. Oceľový stĺp priemeru 48 mm a dĺžky 2000 mm je osadený v zemnej skrutke priemeru 68 mm a dĺžky 800 mm. Potom bude nad zemou vrch stĺpa vo výške 160 cm. Keďže som naplánoval výšku vrchnej dvojice vedenia na 150 cm, takto je to ideálne. Zemná skrutka je dosť dlhá, ale ak chceme naozaj pevnú konštrukciu pre naše hrozno, musí to tak byť, aby sme nemuseli o pár rokov všetko opravovať. Do suchej zeme som musel takúto dlhú zemnú skrutku zakrúcať za pomoci poldruhametrovej tyče a tiež som ku každej skrutke vylial asi desať litrov vody, aby zem trochu zmäkla. Aby zemný vrut išiel do zeme pekne kolmo, použil som vodováhu na stĺpy. Prichytáva sa pásom gumy a dovoľuje sledovať rovinu v troch osách.

Pomocou vodováhy ustreďovaný oceľový stĺpik v zemnej skrutke je fixovaný pozinkovanými skrutkami M8. Tie neslúžia na jeho upevnenie, len na určenie správnej polohy.

Aby bol stĺp pevne spojený so skrutkou, nehýbal sa a ani sa nedal zo skrutky vytiahnuť, na to slúži drvené kamenivo. Ostrými hranami sa zahryzne do stien skrutky aj stĺpa a drží fakt pevne, vyskúšané. Pre kombináciu vrut 68 mm a stĺp 48 mm je ideálne drvené kamenivo frakcie 4-8, dá sa lacno kúpiť v najbližšej betonárni, u nás predajú aj jedno vedro (to si musíte priniesť).

Pre dvojicu stredových stĺpov v každom rade som použil zemné skrutky priemeru 68 m a dĺžky 650 mm. Nesú menšiu váhu, ako krajné, sú lacnejšie a ľahšie idú do zeme. No dvojmetrové stĺpy v nich trčia nad zemou asi 175 cm.

Drôtené vedenie bolo naplánované podľa starého vinohradu tak, aby prvý drôt, prechádzajúci stĺpmi, bol vo výške 60 cm nad zemou a ďalšie tri páry drôtov boli vo výške 90, 120 a 150 cm nad zemou, teda 30 cm od seba. Drôt priemeru 3,15 mm som chcel mať 7 cm od seba a na jeho ukotvenie som nechal vyrobiť v zámočníckej dielni držiaky z pásoviny hrubej 5 mm, širokej 50 mm v dĺžke 100 mm. V priesečníku osí je otvor priemeru 6 mm pre upevnenie k stĺpu a na vodorovnej ose dva otvory priemeru 4 mm vo vzdialenosti 35 mm na obe strany od stredného otvoru. Po natretí základnou farbou dostali plechové držiaky dva nátery syntetickou farbou v odtieni olivová zeleň, aby boli čo najpodobnejšie odtieňu RAL 6005 v ktorej máme stĺpy aj opory vinohradu.

Hotové držiaky som pripevnil pozinkovanou skrutkou M5x60 s podložkami a maticou k stĺpom. Aby som mal v stĺpoch všetky diery presné, vyrobil som si z 25 mm oceľového vinkla vŕtaciu šablónu. Tú som priložil k stĺpu, vrtákom 3 mm som prevŕtal stĺp a druhou vŕtačkou som zväčšil diery na 5,5 mm.

Vzpery krajných stĺpov dĺžky 2000 mm som tiež osadil na zemné skrutky 68/800 mm, pretože ponesú značné sily od stĺpov. Uhol vzpery aj miesto pripojenia na stĺpy som určil tak, aby som sa vyhol už zasadeným koreňom viniča ako aj miestam, kde na stĺpoch boli upevnené vedenia drôtov.

Opora sa zapiera medzi horný a stredný vodiaci plech drôtenky. Prichytená je hákom opory do diery priemeru 8 mm vyvŕtanej do stĺpa v mieste spojenia.

Uhol opory voči zemi som sa snažil dodržať odporúčaných 60°. Po ukotvení vzpier k stĺpom sú v zemných skrutkách zasypané drveným kamenivom 4-8, tak ako stĺpy.

Samotné stĺpy a opory pre upevnenie viniča nestačia, na to je potrebné natiahnuť drôt. Vzhľadom na očakávanú dlhú životnosť som zvolil pozinkovaný drôt o priemere 3,15 mm, aj keď je tvrdý a dosť ťažko sa s ním pracuje. Kúpil som päť balíkov po 50 metrov, pretože som potreboval 21 deväť a pol metrových kusov.

Okrem drôtu sú potrebné aj systémy pre napínanie vodiaceho drôtu. Ten sa časom totiž môže natiahnuť a voľné vedenie neplní svoju funkciu. Nechcel som použiť subtílne napínače vodiaceho drôtu na ploty, preto som si ich navrhol a vyrobil sám.

Základ tvorí oceľová pozinkovaná skrutka M16 x 140. Stačila by aj 16 x 120, ale také som nemal z miestnych zdrojov k dispozícii. Pretože napínáky sa majú otáčať a nechcel som, aby sa opierali spolu a natočeným drôtom priamo o vodiace plechy, nasadil som na oba konce pozinkované matice M20 ako ložiská.

Oceľovú skrutku som prevŕtal štyrmi dierami priečne vrtákom priemeru 4 mm. Prvá je 20 mm od hlavy (aby bol priestor na „ložisko“), posledná 90 mm od hlavy, 70mm od prvej diery. To je aj vzdialenosť otvorov vo vodiacich plechoch. V strede medzi nimi sú dva otvory 4 mm, ktorých osy sú pootočené o 90° a vzdialenosť medzi nimi je 20 mm. Krajné otvory sú pre napínací drôt, stredné pre zaisťovací kolík. Tým je oceľový nastreľovací klinec priemeru 3 mm a dĺžky 60 mm, z ktorého som odstránil podložku. Pre celý vinohrad som potreboval deväť skrutiek M16 x 140 a deväť kolíkov. Vŕtal som v stojanovej vŕtačke a vrták som priebežne chladil olejom a dopriaval som mu aj čas na vychladnutie, tým sa zabráni jeho predčasnému otupeniu.

Po práci v dielni je tu opäť čas na prácu v záhrade. Treba natiahnuť drôt a upevniť ho na konštrukciu. Takže je potrebné pomaly odvíjať z cievky drôt a opatrne ho narovnávať, potom vsunúť postupne do všetkých vodiacich plechov v jednom rade a na druhom konci upevniť. Jednoduché je drôt po prevlečení v poslednom vodiacom plechu ho ohnúť okolo spodnej hrany a uviazať k rovnému drôtu. Podľa mňa by to znamenalo vytvoriť dve ostré hrany na drôte a súčasne poškodiť pozinkovanú vrstvu a tiež farebný náter plechu. V konečnom dôsledku korózia o pár rokov oslabí drôt, ktorý môže prasknúť. A korózia časom poškodí aj vodiaci plech.

Preto som drôt ohol okolo pozinkovanej skrutky M16 x 100. Tá nie je k vodiacemu plechu nijako fixovaná, drží ju len očko drôtu, ktorý je na vedení obtočený tromi sľučkami. Na túto prácu s drôtom sa oplatí mať hrubé kožené rukavice a samozrejme kombinačky.

Na prednej strane treba vodiaci oceľový drôt odstrihnúť (kvalitnými kliešťami na drôty) po jednoduchom napnutí rukou takých 20 cm pred stĺpom a potom vložiť do krajného priečneho otvoru v skrutke M16. Aby nevypadol, po 10 cm od konca zahnite drôt do pravého uhla. Udrží drôt na mieste, kým natiahnete druhý z páru vodiaceho drôtu.

Keď sú oba drôty vo vodiacich plechoch aj v napínacej skrutke a na zadnom konci pevne obtočené okolo skrutky M16 x 100 a drôtu, je treba ešte raz prejsť drôt a dorovnať posledné väčšie oblúky na ňom. Potom za „hokejku“ drôt mocne natiahnuť rukou a ohnúť okolo napínacej skrutky (ja som ohýnal dohora) a potom po 15 mm skrátiť kliešťami. Hasákom som konce drôtov prihol tesne k napínacej skrutke. Pretože moje skrutky boli dlhé a počas montáže trochu „poletovali“ okolo plechových držiakov, dal som na ne veľkoplošnú podložku a maticu M16, čím som ich polohu stabilizoval. Neskôr by napínače držali aj bez toho.

Očkovým kľúčom 24 som točil hlavou napínacej skrutky, kým sa drôty natiahli a proti spätnému pootočeniu sú skrutky blokované kolíkom z nastreľovacieho klinca v jednej z dvoch stredových priečne proti sebe vŕtaných dier. Mám tak k dispozícii štyri polohy po 90°.

Samozrejme, že drôt nie je možné napnúť až kým nezačne zvoniť. Nie je to harfa. Týmto spôsobom u drôtu 3,15 mm hrubého ani nie je možné úplne vyrovnať drobné vlnky vzniknuté odmotávaním z cievky. Navyše pri montáži v jeseni je treba očakávať zmršťovanie materiálu vplyvom nadchádzajúcich nízkych teplôt. A napätie v drôtoch sa prenáša na oceľové stĺpy, ktoré má táto sila tendenciu ohýnať. Preto sú stĺpy v dlhých zemných skrutkách a aj ich opory.

Po napnutí vrchného radu drôtov som musel o štvrť otáčky dopnúť aj stredný a spodný rad. To bol dôsledok prihnutia vrchu stĺpov napnutím vrchného páru drôtov.

Na tomto vedení je aj spodný štvrtý drôt, ktorý prechádza priamo stĺpmi a slúži na ukotvenie kmienika viniča. Po prevlečení stĺpom je obtočený jeden závit okolo stĺpa a drôt je tri razy obmotaný okolo rovného vedenia. Na oboch koncoch vinohradu. Je to pevné.

Malý vinohrad je hotový. Tri rady dlhé deväť metrov dávajú priestor pre 21 koreňov hrozna. Takmer každé iného druhu. Uprednostňujeme odolné odrody, takže to pre nás znamená minimum striekania a maximum zdravej úrody, ktorá hlavne dozrieva postupne. Odpadá tým nárazový zber veľa hrozna a potreba jeho urýchleného spracovania. Tú trochu vína, čo za rok vypijeme, si kúpime a hrozno radšej zjeme čerstvé.

Pri stavbe vinohradu na zemných skrutkách je zaujímavé to, že ho dokáže postaviť jediný človek, bez pomocníkov, bez elektriny, bez strojov. Stačí kľúč na zemné skrutky a akumulátorová vŕtačka, lepšie sú dve, stojanová (pre vŕtanie napínákov) je výhodou. A kto sa spokojí s obtočením tenkého drôtu okolo koncových plechov, bude mať stavbu ešte jednoduchšiu.