Odoberať
Ak sa niečomu tento rok v našej záhrade mimoriadne darilo, tak sú to určite paradajky. Začalo to už tým, že po vysiatí semienok z vlaňajšej úrody sa priesadám doma mimoriadne darilo a po úspešnom vyklíčení rástli ako z vody. Bolo ich toko, že sme ich nemali kam zasadiť, takže sme museli rozšíriť pestovateľské plochy. Okrem kríčkových paradajok sme zasadili pár rastlín aj divých paradajok s malými žltými plodmi a neskôr v lete sme nestíhali pridávať opory, pretože tie stávajúce boli preťažené. A teraz nestíhame paradajky jesť.
Už minulý rok sa nám osvedčilo zasadiť rajčiny na tri rôzne miesta. Má to výhodu v tom, že či je mokrý rok alebo priveľmi sucho, paradajky sa urodia aspoň na jednom mieste. Najviac priesad sme samozrejme zasadili do vyvýšených záhonov a tiež pod ovocné stromy. A keďže naozaj vyšli všetky semiačka, aby sme hotové priesady nemuseli hádzať do kompostu, čo sa nepodarilo umiestniť do mulčovaného záhona neďaleko tých vyvýšených, pre ne som narýchlo zrotavátoroval neupravenú plochu nižšie od nového vyvýšeného záhona.
Tohoročné sucho bolo asi naozaj extrémne, a aj keď sme poctivo polievali aj priesady pod stromami, vyzerali tu úboho.
Zato vyvýšené záhony sa možno aj prehýbali pod ťarchou zrelých a šťavnatých červených plodov. Oproti vlaňajšku sme si mohli na dvojnásobnej ploche vyvýšených záhonov dovoliť dať ich od seba trochu ďalej, pretože sme už vedeli, ako mohutne tu vyrastú. No nakoniec sme museli použiť dvojnásobný počet opôr a dobre ich medzi sebou previazať, aby tú haldu plodov udržali. Samozrejme že záhony sú mulčované slamou, tak plody, ktoré si svojou váhou ľahli až na zem, ležali v slame a neboli špinavé ani keď napokon trochu spŕchlo.
Osobitnou kapitolou sú žlté divé paradajky. Sú na krajoch záhonov a v „medziach slušnosti“ ich držia opory z betonárskej výstuže, ale aj tak utláčajú všetko vo svojom dosahu. Papriky aj paradajky, ktoré v ich blízkosti rastú doslova v ich tieni.
Po oboch stranách vyvýšených záhonov sa majú rajčiny dobre aj pod vrstvou slamy, aj pod vrstvou sena. Mulč pomohol lepšie hospodáriť s vodou, ktorú dostali ako zálievku aj s tým málom, čo počas leta spŕchlo.
Pri našej tendencii stravovať sa paleo spôsobom skonzumujeme ohromné množstvo čerstvej zeleniny, ale na tohoročnú paradajkovú úrodu sa asi nechytáme. Či už ich jeme len tak, počas prechádzky záhradou, alebo k mäsu pri grilovaní alebo si dopriavam pravidelnú porciu paradajok a paprík na raňajky, stále ich je na kríkoch dosť a ďalšie dozrievajú.
Pristúpili sme k rozhodnutiu časť paradajok zavariť na zimu, budú sa hodiť ako základ leča či pod mäso. Obrali sme päť kríkov odspodu, takú tretinu tých najzrelších plodov, do dvoch krabíc. Keď som to doma odvážil, každá kartónová bednička vážila cez deväť kilo a po polnoci sme zavarili 14 sedemdecových sklenených pohárov redukovanej paradajkovej hmoty, bez prísad a príchutí samozrejme.
Vonku sa už ochladzuje, onedlho tu bude jeseň. To znamená vlhkejší a chladnejší vzduch, môžeme očakávať aj pleseň na listoch paradajok a ich skorý koniec. Dovtedy budeme jesť čerstvé paradajky, koľko len budeme vládať. Nie len preto, že nám vyrástli, ale najmä preto že sú mimoriadne chutné a zaručene bez akýchkoľvek zvyškov akýchkoľvek chemikálií, pretože sme nijaké nepoužili.
Z dobre zrelých plodov si odložíme, tak ako aj vlani, semiačka pre budúci rok, pretože aj na rok si chceme vysiať svoje vlastné rastliny. Pri využívaní tejto stáročia osvedčenej metódy sebestačnosti nám potom môže byť jedno, či budú supermarkety alebo nebudú predávať semená, aké odrody a za koľko. Nebudeme závislí ani od predajcov sadeníc na trhu. mať svoju záhradu a svoju úrodu sa jednoducho oplatí.
