Odoberať
Keď sa povie „ovocie“, človek mestský si predstaví supermarket a v ňom regály exotického ovocia, ktoré vyrástlo kdesi ďaleko. Záhradkár si predstaví ovocné stromy a na nich hrušky, jablká, slivky či marhule. Spoločným znakom dužinatých plodov je zväčša krátka trvanlivosť. Ale ovocie sú tiež lieskovce, gaštany a orechy, teda tvrdé plody s dlhou trvanlivosťou. A nejedná sa len o pochúťku, môže ísť o bežnú potravinu. Na večeru totiž nemusí byť len rezeň alebo knedľa. A nám sa začína v pestovaní orechov dariť.
Kým stromček vyrastie vo veľký strom, ktorý plodí, to chvíľu trvá. Takže výsadba stromov mala prioritu pred tromi rokmi, keď sme zariaďovali našu novú záhradu. Uprostred sadu sa rozvíja orech Seifersdorfský a tento rok mal nie len krásny tvar, ale aj prvý plod. Zatiaľ jeden, ale druhý rok ich bude určite viac.
Oveľa viac nás prekvapil semenáč, ktorý rastie za stredným plotom. V čase kúpi záhrady malý stromček, ale polmetrové ročné prírastky poriadne zväčšili jeho korunu. Dáva veľké orechy a tento rok už aj veľké množstvo. Navyše poskytuje v lete príjemný tieň lavičke pri plote, odkiaľ je na záhradu príjemný pohľad.
V úzkych záhradách často koruny stromov prevísajú do susedov. Tak je to u nás aj s orechmi. Jeden rastie v plote pri nádrži, kmeň má u nás, korunu vo dvoch záhradách. O úrodu sa teda delíme so susedmi. A oni s nami zase na konci záhrady. Tieto orechy tiež zrejme „zasadené vranami“, sú dostatočne veľké a majú dosť orechov. Ale každý iného tvaru, veľkosti a tvrdosti škrupiny.
Keď sme to pri sušení v sieťkach dali nakoniec dokopy, bola toho pekná kôpka. Samozrejme sme ich aj ochutnali. Majú dobrú chuť, tie veľké sa aj ľahko rozlúsknu. Dobre padne večer za hrsť orechov len tak, ešte lepšie sú na sucho na panvici trochu opražené. Hlavné ale je, že sú z našej vlastnej záhrady a že ich môže byť každý rok viac a viac.
