Koncom júla a začiatkom augusta zelenina v mnohých záhradách doslova živorila. Dlhotrvajúce sucho a teplo spôsobilo, že mnohí záhradkári síce zeleninu vysiali a vysadili, ale úrodu nezberali. Typickým príkladom boli uhorky nakladačky, papriky alebo aj fazuľa. Skrátka sa toho neurodilo. Pokiaľ niekto mal zakonzervované ešte z minulého roka, mohol si povedať „Nevadí, mám vlaňajšie“. No ak sa situácia budúci a ďalšie roky zopakuje, znova sa neurodí, čo si povedia potom? Nie je načase zmeniť prístup?
Tag → leto
Teraz už majú zeleninu všetci
Ide to aj bez opaľovacieho krému
Hoci vám mnohé magazíny, predajcovia aj „autority“ budú tvrdiť opak, leto v záhrade sa dá bez problémov stráviť aj bez opaľovacieho krému. Veď ani nie tak v nedávnej minulosti naši rodičia a starí rodičia fungovali aj bez neho. Je to len moderný výmysel pre moderných ľudí, ktorí žijú inak, ako je prirodzené. Ja som len celkom nedávno prišiel na to, čo starí ľudia vedeli tak nejak samozrejme. Dá sa existovať aj bez neho, len treba vedieť robiť veci správne.
Dajú sa chovať sliepky na záhrade?
Pre mnohé záhradkárky veta z nadpisu spôsobuje hrôzu v tvári a trvalú na hlave. Z predstavy, že by v záhrade behal kŕdeľ sliepok a všade hrabal, sa ježia vlasy na hlave aj mnohým záhradkárom. Zničený trávnik, vyzobané priesady, rozhrabané kvetinové záhony. Tak nejak na môj návrh rozšíriť pestovanie o chovateľstvo reagovala aj moja partnerka. Do pozornosti však dávam rozdiel vo výrazoch „chovať na záhrade“ a „chovať v záhrade. Pretože nič nemusí byť byť podľa katastrofického scenára a skúseností z minulosti. Keď máte predstavu, ako na to inak.
Aj na dedine platí nočný kľud
Rušenie nočného kľudu má väčšina občanov spojené s bujarými oslavami neskoro v noci na sídlisku či iné prejavy emócií medzi dvadsiatou druhou hodinou nočnou a šiestou hodinou ráno v mestách. Bolo by chybou sa domnievať, že toto na dedinách neplatí. A netýka sa to len krčiem či mládežníckych klubov. Hoci ľudia na dedine môžu mať k niektorým pravidlám a zákonom vlažný prístup, predpisy platia pre každého a všade, ak ich porušovanie môže mať zlý vplyv na ostatných ľudí. A tiež neblahé následky na tých, ktorí sa rozhodli práva iných ľudí úmyselne a sebecky ignorovať.
Vlastné čerešne chutia najlepšie
Na začiatok leta sme tento rok čakali veľmi netrpezlivo. S očakávaním úrody ovocia sme pozorovali ovocné stromy starých odrôd, ktoré sme kúpili spolu s celým starým sadom začiatkom roka. Na jar sme im poskytli základné ošetrenie, aby sme im dali možnosť prejaviť sa, hoci sme počuli otázky, či staré stromy spílime. Pre to sme však tento starý sad nekupovali. Zatiaľ to vyzerá, že naše rozhodnutia boli správne, hoci nás to všetko stojí nemálo úsilia. Ale robíme to všetko radi a s nadšením.
Predĺžené leto
Tradiční pestovatelia, gazdovia a záhradkári majú svoje pranostiky, ktoré odzrkadľujú kolobeh dejov v prírode a sú akýmsi prírodným organizérom, podľa ktorého sa môžeme riadiť pri pravidelne sa opakujúcich každoročných prácach na poliach a záhonoch či v ovocných sadoch. Zdá sa však, že presnosť týchto vypozorovaných zákonitostí prestáva byť v prijateľných medziach a treba hľadať nové indikátory jednotlivých etáp záhradkárskych prác. No nie vždy to musíme považovať za problém.
Mulčovanie zachránilo úrodu, keď sme ochoreli
Permakultúrou nepobozkaní návštevníci našej záhrady sa často pýtajú, prečo máme slamu na záhonoch a kedy ju dáme preč. Po vysvetlení, že nikdy, len ju stále dopĺňame a že nám šetrí vodu aj chrbát, lebo netreba okopávať, niektorí začnú používať rovnaký spôsob a iní to hneď zavrhnú, ako nevhodné pre ich záhradu. No my sme sa nedávno presvedčili, že mulčovať záhony sa naozaj oplatí. Stačí, že nepredvídateľné okolnosti výrazne zmenia vaše plány na najbližšie dni. Napríklad krátke ochorenie.
Načo chodíš do záhrady, keď neokopávaš?
Touto otázkou nás „zarazila“ jedna známa, keď jedného dňa popoludní si ťažkala, čo všetko musí ešte stihnúť a medzi iným aj zájsť do záhrady za mestom a okopať burinu okolo zeleniny a my sme jej povedali, že pretože máme všetko zamulčované, tak u nás popri paradajkách a paprikách burina nerastie. Pre nás bolo zase prekvapením, že jej jediným dôvodom chodenia do záhrady je práve okopávanie. Veď predsa záhrada je radosť, nie utrpenie. Aspoň teda naša permakultúrna záhrada.
Jahodové obžerstvo
Neviem, akými inými slovami nazvať situáciu, ktorá sa u nás „vyskytla“ koncom mája. Jednoducho sme chodili po záhrade a jedli jahody. Nazbierali sme ich domov, pozvali návštevy, všetci si dali, ochutnali z rôznych odrôd jahôd na rôznych miestach v záhrade a stále ich bolo veľa. Stačili dva krátke dáždiky v polovičke mesiaca a následné teplé dní jahody napĺňali svoje tvary a červeneli ostošesť. Dalo by sa povedať, že sa stali naším hlavným jedlom dňa.
Koľko kosačiek treba v záhrade
Nemám rád univerzálne lepidlo, ktoré síce lepí všetko, ale nič poriadne. A podobne to mám aj so záhradným náradím. A osobitne s kosačkami na trávu. Neexistuje univerzálna kosačka, s ktorou pokosíte celú záhradu. Iné je to s trávou pred domom, iné okolo plotov. Inak sa kosí tráva okolo stromov a úplne inak sa kosí vysoká tráva na lúke. Skôr či neskôr záhradkár príde k poznaniu, že len jedna kosačka mu v záhrade nestačí a je treba si vybrať, aké kosačky bude používať, aby kosenie nebolo trápením.