Odoberať
Občas mám pocit, že žijem v najsuchšej časti Slovenska. Hoci televízne rosničky aj webové služby hlásia dážď, u nás nič. Keď hlásia občasný dážď, zrejme občas inde, len nie tu. Keď miestami prehánky, tak na iných miestach, len nie u nás. Čo môže vyhovovať dôchodcom na prechádzkach a cykloturistom na výletoch, ale nie pestovateľom a záhradkárom.
Dokonca ani ľuďom v bytovkách to nemôže byť dobre, keď pred oknami majú trávu žltú ako slama, spálenú slnkom. Ako keby obrázky zo savany a nie zo stredu Európy.
No včera už konečne popršalo aj u nás. Popoludní začalo pršať a výdatne pršalo až do tmy. Aj sa ochladilo, v noci bolo len 14 °C, nezvykle zima na august, hoci končiaci. Tráva aj stromy dostali konečne svoj diel vlahy, a trochu viac zmenili farbu do zelena, ako bola doteraz. Aj nádrže v záhradách doplnili svoj obsah zo zvodov zo striech záhradných domčekov, hoci len o pár centimetrov. Už nebude treba voziť vodu z domu v PET fľašiach a umelohmotných bandaskách, aby sme zachránili aspoň čo to z kvetov či zeleniny. Paradajky už to ale majú za sebou, úroda bola chvalabohu bohatá, ale aj mnohé jahody asi pošli. Na jeseň zrátame, ktoré sadenice viniča bude treba nahradiť.
Hlavne že už nie je také sucho a praskliny v zemi sa zacelili. A hoci pôda je vlhká len na povrchu, dobre padlo záhrade aj toto malé osvieženie. Len teraz sa musíme pripraviť, že sa vyrojí háveď, ktorej vlhko vyhovuje. Teda vošky na stromoch a slimáky na zemi.
Takže práca v záhrade nikdy nekončí. Či je sucho alebo po daždi.
