Ako malé dieťa som sa tešil na Vianoce, rodičia vždy kúpili niekoľko balíčkov sušených lisovaných fíg. Čerstvé figy som ochutnal až ako dospelý a už si nepamätám, v koho záhrade to bolo. No ale ako sa ukázala možnosť pestovať si vlastné figy vo svojej záhrade, tak sme ju využili a niekoľko kríčkov už má svoje stabilné miesto.
Väčšina nových drevín u nás začína ako mobilná zeleň, pestovaná v stavebných nádobách, kalfasoch. Má to dva dôvody. Rastliny musia trochu zmocnieť, než pôjdu do zeme, tie chúlostivejšie môžeme na zimu ochrániť pred mrazom. A často ani nevieme, kam ich dáme 😉 Musíme im nájsť miesto, vhodné pre ne a také, aby sa zmestili k iným stromom alebo kríkom. V murárskych nádobách získame tak dva roky času na premyslenie si.
Takže aj teraz ešte máme nejaké figy vo veľkých kalfasoch, ale už máme aj také, ktoré majú svoje stabilné miesto. A keďže už majú niekoľko rokov, tie, ktoré sme dostali od známych, aj tie, ktoré sme namnožili z odrezkov od známych, tak už môžeme ochutnávať, tento rok naozaj bohato zarodili.
Práve dozrievajú, takže každý deň si môžeme zopár zrelých a chutných sladkých fíg odtrhnúť a ochutnať. A ešte stále ich je dosť na kríkoch, ktoré môžu do nich nalievať svoju silu, keďže tie najväčšie sme im zobrali 😉 A pri tom množstve, koľko ich je, ich už môžeme považovať nie iba za pochúťku, ale za regulérnu potravinu. Len by sme ich nemali jesť až večer, kvôli obsahu cukru, ale cez deň, kedy je šanca, že ten cukor ešte pri práci v záhrade spálime.
A odkedy máme v záhrade svoje figy, tie sušené v balíčkoch už nekupujeme. Čakali sme na svoje vlastné a dočkali sme sa. Chutia síce inak, ako tie dovozové, ale čerstvé sú oveľa chutnejšie.
Podobné príspevky
