Oplatí sa kúriť drevom ovocných stromov?

Pred časom som bol účastník polemiky cez internet, či je rozumné pestovať ovocné stromy na palivo. Aspoň tak som pochopil, že si tému rozhovoru vysvetľovala protistrana. Ja som skôr chápal diskusiu ako „Oplatí sa využívať drevo nepotrebných ovocných stromov ako palivo?“ Myslím si, že hoci je debata stále o tom istom, z pohľadu postavenia oboch otázok môže výsledok vyznievať odlišne. Ako to teda vidím ja?




Začať by som mohol hádam klasickým: „A čo si vy, vojak Kefalín, predstavujete pod takým ovocným stromom?“.

Pretože ovocný strom môže byť hruška, jabloň, slivka, marhuľa či čerešňa, ale hlavne to môže byť malý moderný šľachtený nízkokmeň, ktorý ani po dvadsiatich rokoch, ak sa ich vďaka spôsobu, ako vznikol, dožije, nie je veľký, ale tiež to môže byť statný vysoký a mohutný strom starých odrôd, dožívajúci sa nezriedka osemdesiat a viac rokov. Takže v rámci úvodnej otázky sa síce bavíme o tvrdom dreve, ale vždy o veľmi rozličnom množstve toho dreva.

Kým prvých povedzme päť – sedem – desať rokov môže byť objem drevnej hmoty v oboch medzných prípadoch veľkostí stromov rovnaký, v pätnástich rokoch je nízkokmeň stále malý, ale stará odroda naberá na mohutnosti a dreva je nezriedka dvojnásobok a potom rozdiel prudko narastá.

Nezanedbateľná je tiež otázka na podmienky pestovania. Teda akú máme plochu k dispozícii a koľko vody (a času) na zavlažovanie máme či potrebujeme. Súčasné moderné malé pozemky pre rodinné domy nedovoľujú pestovať rozšafne a pri túžbe po ovocí dávajú ľudia prednosť radšej viacerým ale malým stromčekom a nemôžu si dovoliť lotériu, siahajú po osvedčených odrodách zo záhradníctiev, pričom si málokto z nich uvedomuje, že v cene sadenice stromčeka tvorí nemalú časť hodnoty licenčný poplatok za odrodu. Áno, v takomto hnusnom svete žijete. Keď chcete.

Kto po predkoch neprehajdákal alebo si sám zaobstaral skutočne veľký pozemok, môže pri počtoch stromov uvažovať naozaj vo veľkých číslach. A pri správnom prístupe má možnosť namiesto kupovania predražených stromčekov štepiť semenáče, ktorých môže byť na pozemku skutočne neúrekom. Očkovanie, štepenie, vrúbľovanie – to sú metódy, ktoré na prírodnom podpníku zaistia úrodu osvedčenej odrody kvalitného ovocia. A je jedno, či sa jedná o nejaké „značkové“ – licencované odrody, alebo o ovocie z kúpenej záhrady bez mena, zato s kvalitnými plodmi, z pôvodných stromov.

Ovocné stromy vyrastú aj z kôstok či semien. Avšak poľnohospodárskymi školami vzdelaní absolventi vám budú tvrdiť, že takéto stromy musíte preštepiť, lebo nebudú rodiť, lebo budú mať nekvalitné ovocie, lebo zplanejú, lebo čojaviem čo všetko. Pritom pár otázkami si ľahko zistíte, že si to nikdy nevyskúšali, len bľabocú, čo sa v škole namemorovali. Kvalitné vzdelávanie, absolventi o ničom nepochybujú.

Keď nešaškujeme s kôstkami v chladničke, ale necháme to na prírodu, teda nastrkáme kôstky zjedeného ovocia do pôdy na vyznačenom mieste, aby sme to nevykosili, tak tie semenáče, ktoré v malom množstve z toho vzídu, tie už potom prežijú aj po presadení na cieľové miesto. My máme, pri existujúcej stovke rodiacich ovocných stromov veku 5 až 80 rokov, takýchto miest pre sto ovocných stromov. Preto si môžeme dovoliť vysadiť ich naozaj veľa. A po pár rokoch, kedy sa ukáže ne/kvalita ovocia, môžeme rozhodnúť, čo ďalej.

Navzdory poverám, orech kráľovský semenáč rodí už piaty rok a dáva tušiť, aké veľké, kvalitné a chutné orechy z neho budú. Podobne je to aj s jabloňou či hruškou, piaty rok je prísľubom ovocia, pričom tak tri roky treba, aby sa kvalita plodov zlepšovala. Pri dostatku miesta môžu vedľa seba rásť aj stromy s kvalitným ovocím, aj tie s menej chutným, aj semenáče či výmladky, pravda občas trochu umravnené, aby to nebola len húština tenkých konárikov. Máme skúsenosti, že aj obyčajné trnky, rastúce na okraji pozemku, ako bariéra proti zveri či zvedavým susedom, desiaty rok dávajú celkom slušne hrubé drevo, na ktorom si neskôr, po uskladnení a vysušení, uvaríte v kachliach zopár nedeľných obedov a ako vedľajší efekt vykúrite chyžu.

Nezriedka sa v tráve objaví orech, gaštan či dub, ktorý tam „zasadila vrana“. Ak zavadia, je presadený, ak nie, rastie ďalej.

Niektoré štepené semenáče neskôr nahradia už staré statné stromy. A na starých stromoch, ktoré už toľko nerodia, je dreva fakt požehnane. A dosť ho je aj z orezu takýchto stromov.

No a teraz skúste si sami odpovedať, či za takýchto podmienok sa oplatí kúriť drevom ovocných stromov?


Ako bude reklama vypadať?
-
Trvala reklama tu len za 150 CZK?
Zobraziť formulár pre nákup


Komentovať