Odoberať
Jar je obdobím, kedy sadíme a sejeme rastliny, ktoré považujeme v našej záhradke za užitočné, ale aj tie, ktoré majú slúžiť len na okrasu. Mnohé z nich predtým, že pôjdu do pôdy, vysievame do truhlíkov, či výsevných misiek na substrát, aby po vzídení zo semiačka nabrali sily, kým ich vystavíme Prírode. No sú také, ktoré môžeme vysiať priamo na naše malé políčko. No budeme si aj o týždeň pamätať, čo sme kde vysiali?
Tag → pestovanie
Čo sme vlastne zasiali?
Kedy odstrániť nemeckú kopu
Nemecké kopy sú na našej záhrade už dve. Jedna staršia a jedna novšia. Žijú si svojím životom, na tej staršej kope je vidieť, že pomaly znižuje svoju výšku, ako je materiál v nej postupne spracovávaný a rastlinám sa zjavne darí na obidvoch nemeckých kopách. Len sused z vedľajšej záhrady stále pozerá na tie naše, zjavne podľa neho škaredé a nepatričné, nemecké kopy a minule sa opýtal: Kedy tú kopu odstránite?
Ako založiť nemeckú kopu
Nemeckú kopu ako priestor na lepšie pestovanie zeleniny môžete vo svojej záhradke založiť aj na jar aj na jeseň. Využijete k tomu v podstate odpad, ktorý vaša záhrada vyprodukovala a nemusíte tak nič spaľovať. Týmto spôsobom nie len, že môžete dosiahnuť vyššie výnosy, ale súčasne ušetríte za hnojivá, pretože využijete prirodzený spôsob zlepšenia kvality pôdy svojej záhrady. Poriadok v záhrade a zdravšie potraviny sú len vedľajším dôsledkom vášho úsilia, ktoré môžete nazvať permakultúrnym spôsobom pestovania.
Komercia, až to bolí
Zase som raz urobil tú hlúposť, že som pozeral v nedeľu popoludní program, Slovenskej televízie Hurá do záhrady. Mohol som si ísť radšej ľahnúť, lebo toľko hlúposti na jednom mieste a v jednom čase človek len tak ľahko nevidí.
Čo je to nemecká kopa?
Pri pestovaní zeleniny v malých záhradkách často narážame na dva problémy. Prvým je ten, ako čo najefektívnejšie využiť plochu záhrady k čo najväčším výnosom zeleniny. A druhým, ako čo najefektívnejšie zlikvidovať odpad, ktorý nám v záhrade vzniká. Či už sa jedná o rôzne vňate a zvyšky zeleniny po zozbieraní úrody alebo o konáre, ktoré sme zrezali z ovocných stromov.
Ak slovo „zlikvidovať“ nahradíme slovom „zrecyklovať“, tak potom sme už blízko k riešeniu oboch problémov. A namiesto využitia plochy hľadajme využitie priestoru a máme pred sebou odpoveď: Nemeckú kopu
Prvý májový prízemný mráz
Na túto a nasledujúcu noc boli na Slovensku v rámci predpovede počasia hlásené teploty okolo nuly. Čo môže na mnohých miestach znamenať aj prízemný mráz. Najmä v dolinách. Teda po pár naozaj teplých jarných dňoch, kedy vyrašili zasiate rastlinky zo zeme a kedy sme presadili priesady paprík a paradajok do záhrady, riadnu pohromu. Neostali pred touto hrozbou uchránené ani balkónové jahody či kvety v truhlíkoch. Tak ako ste dopadli túto noc vy? Bol u vás mráz a ako to zvládli tie vaše papriky či petúnie?
Permakultúra – praktický kurz
Počuli ste už pojem „Permakultúra“? Zaujímate sa o trvale udržateľný spôsob pestovania plodín v záhrade? Chceli by ste si postaviť vyvýšený záhon? Tak práve pre vás je pripravený kurz, ktorého sa môžete zúčastniť v dňoch 4. až 6. apríla v obci Hrušov neďaleko mesta Šahy, v okrese Veľký Krtíš.
Pestovanie orchideí v byte
Orchidey, donedávna známe výhradne ako rezané kvety sa objavili vo väčšom množstve už aj ako kvety črepníkové. Ich úspešné pestovanie v byte má niekoľko podmienok, na ktoré vás chceme upozorniť.
Zleniveli nám dedinčania?
Túto otázku som si kládol počas nedávneho nákupu v jedenom hypermarkete. Som mestský človek, a hoci pestujeme v malej záhradke za mestom aj na balkóne okrem kvetov aj zeleninu a ovocie či bylinky, veľa produktov sme nútení kupovať v obchodoch. Poznáme zloženie mnohých takto predávaných a priemyselne pestovaných produktov, preto venujeme čas čítaniu zloženia nového tovaru veľkú pozornosť. A závidíme dedinčanom, ktorí si môžu pri rodinnom dome v záhradke dopestovať svoju zeleninu a ovocie, ktorá je nie len lacnejšia, ako tá predávaná, ale najmä oveľa, oveľa zdravšia.
Ako kúpiť záhradu
Záhradkári si donedávna žili pokojným životom. Záhradkárske osady vznikli pred mnohými rokmi na miestach, ktoré štátne majetky nechceli obhospodarovať, zväčša na málo úrodnej alebo pre mechanizáciu zle prístupnej pôde. Svojmu mestu platili dane za užívanie malého políčka a venovali sa svojej pestovateľskej záľube. No v poslednom období sa „do veci“ vložil Slovenský pozemkový fond a po doterajších užívateľoch vyžaduje také nezmyselné úkony a poplatky, že mnohí záhradkári uvažujú o tom, že si kúpia novú záhradu, od súkromného vlastníka. Bude to totiž nie len jednoduchšie, ale aj lacnejšie.
