Permakultúra v meste Zvolen

Každý, kto sa snaží aplikovať aspoň niektoré permakultúrne postupy na svojej záhrade alebo pri pestovaní ovocia a zeleniny a súčasne sa zaujíma o to, ako to robia tí najlepší a sám chce vedieť, v čom môže vylepšiť svoj sad, záhradu alebo gazdovstvo, hľadá nové informácie a skúsenosti. Koncentrovaný sumár, možnosť diskusie s odborníkmi aj inými pestovateľmi a príjemnú atmosféru všetci mali možnosť okúsiť koncom novembra 2017 vo Zvolene na tradičnom festivale „Permakultúra v meste“.

Ráno som sa vybral s dostatočným predstihom, aby som stihol prísť ešte pred oficiálnym začiatkom. Takmer o celú časovú rezervu som prišiel vinou hmly na ceste, ale podarilo sa mi zaparkovať priamo pred kulturákom, takže som po príchode mal čas kúpiť dobrú kávu v práve otvorenom café-bare a poobzerať sa, či nestretnem niekoho známeho. Nestretol, tak som si prešiel práve sa otvárané stánky s ponukami niektorých gazdovstiev. Tu sa prelínala permakultúra s bio-stravovaním a vegetariánstvom. Sám síce jem zdravo, uznávam súčasné paleostravovanie, ale nič nepreháňam a vegetariánstvo práve za taký prístup považujem. No ale nikto ma nenútil to jesť. Opäť som si pozrel oficiálny program, ktorý visel na každom poschodí a to už sa začínalo oficiálne otvorenie festivalu.

Hneď po ňom som zostal vo Veľkej sále na prednášku „Voda a tipy na jej domáce využitie v súlade so zachovaním prirodzeného kolobehu, akvapónia a chov rýb, Ján Kollár“. Zaujímavé spojenie jazierka s rybami, zeleninových záhonov a dažďovej vody. Uzatvorený cyklus pestovania bez odpadu a bez pridávania hnojív. Toto asi nie je pre mňa, tak som v polovičke sálu opustil. Hlavne som chcel vidieť ďalšiu prednášku „Voda v krajine – permakultúrne techniky, Ing. Patricia Černáková, DPD.“

Informácie doplnené názornou ukážkou boli jasné. Permakultúrny prístup nie je len záhradkárčenie s motykou. Dá sa použiť aj pri poľnohospodárskom pestovaní vo veľkom a s využitím strojov. Vodu z krajiny nie je potrebné čo najrýchlejšie odviesť do mora, ale čo najdlhšie zadržať a spomaliť jej tok tak, aby voda bola využitá na dlhodobé zavlažovanie. Potom sa voda objaví aj tam, kde to bolo dlho považované za nemožné.

Hneď za tým nasledovala téma „Pekné jedlé záhradky – terasy – balkóny, Ing. Katarína Špirková“. Zaujímavé informácie o pestovaní zeleniny a byliniek spolu s vermikompostovaním. Žiaľ, podľa ceny vybavenia, len pre bohatých Bratislavčanov.

Každý sa nejako živíme.

Ďalšia prednáška bola ešte väčšia exočina. „Netradičné formy zavlažovania, Václav Petráš“. Zakopávanie keramických nádob do zeme možno funguje v Perzii, kde nemrzne, ale každý rok vykopávať na jeseň a na jar zase zakopávať stovku ola nádob, no neviem, komu by sa chcelo. Rovnako tak zavlažovanie kríkov perforovanými rúrkami možno šetrí vodu, ale odporuje tej časti permakultúry, ktorá hovorí, že voda sa má odparovať v krajine do vzduchu a tak zlepšovať mikroklímu.

Prišlo mi, že prednáška je aby bola. V minizáhradke možno, ale na gazdovstvo toto fungovať nemôže. Netvrdím, že permakultúrna záhrada ná byť úplne bez roboty, ale razím teóriu, že bez zbytočnej driny. Toto mi tak neprišlo.

Pri obedňajšej prestávke mimo areál (ja jem permakultúrne mäso so zeleninou, kaše furt neprosím – to nie je permakultúra, to je vegetariánstvo) som sa zoznámil s ďalším návštevníkom, dobre sme sa porozprávali o našich záhradách. Stihli sme sa vrátiť akurát na prednášku „Ovocné stromy v krajine a záujem o záchranu starých odrôd, Ing. Bruno Jakubec PhD.“ nasledované „Zhodnotenie činnosti organizácie Permakultúra SK, Jozef Fekiač“ a „Permatak“, Jozef Fekiač.

Po presune do Zrkadlovej sály som stihol len záver prednášky „Výroba vermikompostéra, Michal Vavrík“, zato som stretol kamoša, s ktorým sme sa videli po obede pri káve. Svoje záhrady nemáme ďaleko od seba, ale v sezóne sme každý v tej svojej, ešte je tam toho veľa k vybudovaniu. Tóno je pre mňa expert na divé včely, tak sme sa rozprávali dosť dlho. Ostatné prednášky ma už ani nezaujímali, na večeru som zostať tiež nechcel, tak som sa pobral domov.

Tento festival permakultúry vo mne zanechal hlboké dojmy, dozvedel som sa mnohé nové informácie aj si potvrdil, že to v našej záhrade robíme dobre. A potešilo ma, že stále viac a viac ľudí pracuje v záhradách a na gazdovstvách permakultúrne. Teda trvalo udržateľne, v súlade s prírodou, pokiaľ možno bez chémie a so zdravým rozumom. Permakultúra spája osvedčené postupy a moderné technológie tak, aby to bolo ku prospechu prírode aj ľuďom.