Ako chlapec som vyrastal v bytovke, kde radiátory boli iba na ozdobu a bytovková kotolňa na oštaru. V každom byte sa kúrilo uhlím alebo drevom. Kachle „Club“ v detskej izbe rodičia zrušili a byt sa vykuroval sporákom z kuchyne. Prišlo mi to normálne a paneláky s centrálnym vykurovaním na 18°C mi pripadali chladné, na návštevu sa mi v zime nikdy nechcelo.
Táto bytová romantika a vyťahané ruky od uhlákov skončili mojou svadbou. Ale čo sa vraj za mladi naučíš… Tak si to teraz zopakujem. Písal som už, že sme zjari kúpili susedný dom a keď sme opravovali strechu, nevynechali sme ani dva komíny. Dom síce má namontovaný plynový kotol a radiátory a je to veľmi pohodlné temperovanie a kúrenie, ale nie je zadarmo. A temperovanie olejovými radiátormi, napájanými z fotovoltickej elektrárne funguje v prechodnom období, ale od začiatku novembra je energie zo slnka málo. Takže došlo aj na to drevo.
Do kuchyne je plánovaný normálny sporák s rúrou na pečenie, ale rekonštrukcia vnútra nám mešká, takže sporák sme ešte nekupovali, nie je ho kam dať. Zato sme mali pred dvomi rokmi kúpené bežné kachle Peterky, pre istotu, tak som do kuchyne dopravil tie a sprevádzkoval ich. Okrem iného to znamenalo nákup dymovodu a kolien a skrátenie dymovej rúry o dvanásť centimetrov. A keď som mal všetko napasované, prišiel čas všetko vyskúšať.
Pre istotu som v kachliach najprv zapálil len kus papiera, či to nebude niekde dymiť. Keďže prvý test bol úspešný, po dyme ani vidu ani čuchu, odvážil som sa zapáliť zopár suchých halúzok. Keď aj tento test dopadol úspešne, naložil som trochu suchého palivového dreva a po jeho zapálení sme sa išli von pokochať dymom z nášho nového komína a nových kachlí.
No a potom už len pravidelné prikladanie, aby v peci nevyhaslo 😉 No a práve to je to najzaujímavejšie.
Najviac dreva v dvoch drevárňach pri dome je staré a mäkké drevo, stavebný odpad. Sem tam nejaká haluzina z tvrdšieho dreva. A zistiť, koľko akého a ako často treba naložiť, aby teplota v kuchyni neprekročila únosnú hranicu a pritom to vykúrilo aj vedľajšie miestnosti, je celkom umenie. Keďže nekúrim celý deň, ale len od príchodu do záhrady do večera, tak za asi osem hodín kúrenia spotrebujem, podľa druhu dreva, asi dve zeleninárske bedne paliva. Stačí to na to, že pri miernych nočných mrazoch neklesne teplota v kuchyni pod 15 stupňov. Výhodou je, že od pece sa teplo naakumuluje do stien, takže sálajú teplo aj po odchode večer domov.
Takýmto štýlom máme toho starého dreva asi do Vianoc, možno aj dlhšie. A keď všetko skúrime, môžeme pokračovať aj tými drevárňami, skôr než spadnú niekomu na hlavu. Keď však budeme mať v kuchyni sporák, tak bude treba aj poriadne tvrdé palivové drevo k nemu, nech sa nemusí prikladať každých dvadsať minút a nech teplota nekolíše. Plánujeme na ňom aj variť a tiež piecť. A pretože aj tento web je o čo najväčšej slobode a sebestačnosti, tak by to malo byť aj s tým drevom.
Podobné príspevky
