Pamätám si ako malý chlapec, že sme zo školy chodili prvý septembrový týždeň na brigády. Buď zbierať zemiaky alebo oberať hrozno. No u nás v záhrade je všetko inak. Zemiaky pestujeme väčšinou vo vedrách, tak ich vyberáme vtedy, keď ich potrebujeme do kuchyne. A hrozno oberáme postupne. Niektoré odrody už koncom augusta, aj keď väčšinou až v septembri a pokračujeme až do októbra.
Občas dostávame otázku, keď ľudia vidia to množstvo odrôd a ich postupné dozrievanie i rozdielnu veľkosť a farbu bobulí, ako z toho robíme víno? Nuž nijako, víno nerobíme, lebo ho ani nepotrebujeme. A keď si niekoho zavoláme na odborné práce, ktoré som sa ešte nenaučil, tak za peniaze, aby robil poriadne a nemuseli sme po ňom a po víne kontrolovať kvalitu jeho roboty.
Víno chutí aj vtákom, ako nedávno potvrdil sused z vedľajšieho neobývaného dvora, keď sa pokúšal do pár vedier naoberať to, čo z „taliana“ zostalo. Preto v našich „viniciach“ je všade v čase dozrievania pokryté sieťami proti vtákom, ktoré chránia aj proti osám a sršňom. Veď hrozno predsa chceme zjesť my.
A tak teraz kedykoľvek idem okolo miesta, kde hrozno pestujeme, na chvíľu odokryjem sieť a vyberiem si jeden, dva alebo aj tri strapce hrozna, sieť zase zapnem a hrozno s chuťou zjem. A cez víkend priateľka naoberá do misky, nech máme na stole na terase chutné bobule všetkých farieb celý deň. Nečudo, že za takýchto okolností zjeme aj kilo hrozna denne. No a potom zjem o jedno kupované jedlo denne menej 😉 Nepotrebujem. Lebo mám dosť energie ale aj vlákniny a vitamínov. A bez roboty.
No povedzte, kto by za takýchto okolností sa babral s vínom?
Podobné príspevky
