Pripadá mi to niekedy ako súťaž medzi záhradkármi, kto skôr ukončí zber úrody a uloží záhradu k „zimnému spánku“. Aby už potom do nej nemusel chodiť, až na jar, keď sa záhrada „prebudí“. Neviem, či je to z lenivosti alebo z neznalosti. Záhrada predsa ani v zime nespí, len žije iným životom. A prečo by som mal súťažiť?
Záhradu sme od začiatku budovali tak, že nie je rozdelená na okrasnú a úžitkovú. Kvety sú zakomponované do celej plochy tak, aby aby každé zákutie nielen produkovalo potraviny, ale aj dobre vyzeralo. Takže sa po celej záhrade pohybujeme radi a nemáme nutkanie po dozretí posledného plodu a jeho obratí okamžite zlikvidovať všetky vňate a prestať do záhrady chodiť. Najmä však u nás záhrada neznamená jedna veľká oračina, v ktorej sú vychodené úzke chodníky, ktoré keď namoknú, čo v jeseni býva často, pripomínajú bojisko plné bahna.
Máme všade trávu a v nej ako izolované ostrovčeky záhony, prízemné aj vyvýšené. Takže bez ohľadu na množstvo dažďa alebo snehu, všade sa dá chodiť a nie je s tým problém. Preto sa nemusíme ponáhľať odstrániť zvyšky zeleniny po prvom mraze, lebo to vieme urobiť kedykoľvek. Pravdu povediac, pri rozlohe našej záhrady ani nedokážeme všetko po zbere úrody upratať za deň či dva 😉
Ale ani nerobíme všetko to, čo ľudia považujú za „zazimovanie záhrady“. Po zbere úrody zeleniny záhony neorieme, ale iba jednoducho namulčujeme. Popadaného lístia je všade dosť, spolu s pokosenou trávou je to skvelá prikrývka pre pôdu a jej organizmy, aby mohli celú jeseň a zimu pracovať v náš prospech a v prospech budúcej bohatej úrody. Rovnako tak vňate nepálime, ale kompostujeme, aby sme mali dosť substrátu pre budúcu sezónu. A veľa organiky, vrátane podstieľky z kurína, končí v záhone Rozuma.
Takže záhony máme „obrobené“, lístie pohrabané a zvyšky zeleniny upratané. Tiež všetky kolíky od paprík a paradajok sú vybraté a očistené a uložené v kôlni. Tráva je pred zimou pokosená a „spotrebovaná“ na záhonoch. Stromy na jeseň nestriháme zo zdravotných dôvodov (stromov, nie našich). A keďže sme v „záhrade“ každý deň, lebo tu s výnimkou tuhých mrazov bývame celý rok, tak sa nemusíme ponáhľať s nijakým termínom. Máme na to čas. A medzitým pracujeme aj na iných budovateľských prácach v súvislosti s domom a zázemím záhrady. Pracujeme tak nejak priebežne, pozorujeme zimný život záhrady, najmä stromov a ani sa nenazdáme, je tu jar. A tak budeme pokračovať v práci ďalej. Naša záhrada nemá vypínač 😉







