Odoberať
Toho roku sa darilo pestovateľom ovocia, takmer všetci hlásili bohatú úrodu. Poniektorí až takú, že im na stromoch, obťažkaných ovocím, praskali konáre. Najmä jablone tým trpeli uprostred leta. Po relatívne suchom začiatku leta pár dní spŕchlo, plody narástli a oťaželi a konáre ich neudržali. A tak mnoho ľudí muselo svoje stromy zachraňovať. Táto jabloňová kalamita neobišla ani nás, hoci príčinou nebolo len veľké množstvo dozrievajúcich plodov na strome. Postupne sme prišli o celý starý strom, dominantu dolnej časti záhrady.
Hneď prvú jar sme zistili, že stará jabloň je napadnutá hubou. Veľké plodnice na spodných konároch dávali tušiť nezvratný osud stromu a ten sa naplnil toto leto. Jeden podvečer sa k zemi porúčal jeden veľký konár, hoci táto jabloň dokázala sama zhadzovať dorastajúce plody, aby udržala na konároch len tie, ktoré je schopná vyživiť. Hneď ten večer som odstránil konár, opierajúci sa o kmeň a tiež niektoré konce ostatných haluzí, aby som obnovil vyváženie stromu a nevyvrátilo ho celý. Aj ďalšie dni sme za pomoci rebríka, pílky a teleskopických nožníc odstraňovali ťažké konce a niekdy aj celé vetvy. Rozhodli sme sa pre radikálne zníženie celej jablone a úpravu koruny.
Než k tomu cez víkend došlo, polámali sa ďalšie dva veľké konáre na spodku stromu. Dôvodom ich zlomenia mohol byť prebytok úrody, ale pravá príčina sa ukázala až teraz. Drevokaznou hubou, ktorú sme objavili na začiatku, bol poškodený strom skrz na skrz. V kmeni aj konároch boli dutiny, drevo bolo hubovité a mäkké. Tento strom nemal šancu na prežitie a naklonený k susedom hrozil, že pri páde poškodí dva ploty a ohrozoval aj susedove chlieviky.
A tak sme jednu júlovú sobotu s ťažkým srdcom starú jabloň spílili. Najskôr sme za pomoci rebríka, lana a píly odstránili konáre na južnej strane a spustili ich dole tak, aby sme nepoškodili susedovu záhradu a jeho zeleninu. Keď už to vyzeralo, že strom a jeho hmota je v rovnováhe, upevnili sme lano do vrchu koruny a jeho druhý koniec k trom pomocníkom. Potom prišiel čas na rozhodujúci rez. O niekoľko minút sa strom za ťahania lanom zrútil smerom k našim záhonom a nespôsobil žiadnu škodu ani nám ani susedom.
Rozrezanie konárov a nastrihanie vetví spolu s uprataním všetkého trvalo ďalších desať dní. Do záhrady sme chodili samozrejme len po pracovnej dobe, kým sa nezotmelo a cez víkendy. Časť koncových konárov skončila pri kompostéri, kde sme ich nechali pod trnkami zoschnúť. Drobné halúzky a desiatky kilogramov nezrelých jabĺk beznádejne zaplnili náš druhý paletový kompostér. Rezanie konárov urýchlila elektrická reťazová píla, ktorú sme kúpili, keď sa zlomila prvá haluz, lebo ručne by som ju pílil celý deň. Nakoniec sa ukázalo, že to bolo dobré rozhodnutie, hoci som netušil, akú budem mať možnosť naučiť sa s reťazovou pílou pracovať.
Narezané polienka skončili medzi oboma kompostérmi, využijeme ich pri opekaní. Keď bolo všetko drevo napílené, nastrihané a zoštiepkované, Olinka pohrabala celú lúku okolo už bývalej jablone a rozhodovali sme sa, čo ďalej. Spílená jabloň nie len zmenila panorámu záhrady, ale tiež otvorila nevábny výhľad k susedovej neudržiavanej záhrade. Tak sme po uprataní najskôr vysadili ďalšie vŕby a tiež som predĺžil stĺpikový vinohrad. Vymenil som jeden stĺpik, ohnutý padajúcou haluzou a na zemné skrutky osadil ďalšie tri zelené okrúhle stĺpiky. Sadenice hrozna sme sem preniesli zo škôlky v predzáhradke.
Pomaly si zvykáme, že sme prišli o jabloň starej odrody a chutné jesenné jablká s dobrou skladovateľnosťou. Prvý rok sme pod jabloňou v lete sedávali, až kým nás nezačali ohrozovať padajúce jablká 😉 a nezačal vyháňať smrad susedových sliepok, ktoré začali za plotom v chlieviku chovať 🙁 Rolu najstaršej jablone prevzal statný semenáč v hornom rohu záhrady, ktorý tento rok prvý raz lepšie zarodil. Červené letné jablká sú veľmi chutné a dúfame, že ich bude každým rokom viac.
