Keby každý rok bol taký, ako ten uplynulý a aj minulý, tak si môžeme dovoliť napodobniť španielske paradajkové bitky. Ale keďže si dopestovanú zeleninu vážime a konzumujeme, nebudeme ju poškodzovať a likvidovať. Radšej sme sa rozhodli zmenšiť pestovateľskú plochu. Ubudne nám priesad, teda aj ušetríme trochu času pri polievaní a odpadnú nám starosti, čo s nadbytkom úrody zeleniny. Kompostér to síce istí, ale menej je niekedy viac. A tak sme súčasne s úpravou záhonov po zbere plodovej zeleniny tiež zrušili jeden zo záhonov.
Päťdesiat sadeníc rajčín a päťdesiat sadeníc paprík je pre nás predsa len asi veľa. Dosť nám bude aj po štyridsať. Záhon medzi vyvýšenými záhonmi a uhorkoviskom aj tak vznikol len preto, že Olinke zostali nevyužité priesady a bolo je ľúto ich hodiť na kompost. Tak sme odstránili kamene a zamulčovali plochu v tieni vyvýšeného záhona a osadili ho priesadami. A na druhý rok sme sem priesady dali automaticky.
Tomu je teraz koniec. Ľúto-neľúto, nadbytočné priesady, pestované z vlastného osiva, do zeme už nepôjdu. Po odstránení stoniek a koreňov Olinka plochu urovnala a nechala bez mulču. Tým dostala možnosť opäť sa zatrávniť. Je jasné, že najprv na jar vylezú zo zeme prvé buriny, ale máme odskúšané, že keď ich necháme trochu podrásť a potom skosíme, nahradia ich buriny druhej trate a do leta máme po postupnom kosení na ploche peknú trávu. Aj bez zbytočného vysievania trávneho semena.
Dva roky pestovania zeleniny na tomto provizórnom mieste vytiahlo zo zeme nahromadené živiny (vo forme stoniek boli skompostované) a pomohlo nám nevzhľadné miesto zbaviť kameňov aj ho trochu urovnať. Ja len dúfam, že budúci rok nebude problém s úrodou a že nám tých desať kríkov nebude chýbať 😉
Podobné príspevky
