Odoberať
Na vysvetlenie mladším ročníkom: Stanica Hviezda bola celoštátna československá rozhlasová stanica. Dalo by sa povedať, že aj najobľúbenejšia, pretože okrem národných kultúrno-regionálnych okruhov sa toho počúvať veľa nedalo. A tak rádio hralo v domácnostiach, hralo v kanceláriách a aj na záhradkách ste mohli počúvať zo všetkých strán znelku: „Vysílá stanice Hviezda“. Pretože prenosné tranzistorové prijímače boli zapnuté vo viacerých záhradkách v osade. Aspoň ste zo všade počúvali to isté. A rádio musíme počúvať aj dnes. Nie je to síce stanica Hviezda, ale hrá stále. A ja si vždy po príchode do našej záhrady, keď to rádio počujem, spomeniem na socialistické víkendy v záhradách, plné propagandy.
Tag → hmyz
Vysiela stanica Hviezda
Objavili sa prvé čmeliaky
Správne by malo byť napísané „Objavili sa prvé čmeliačice“, pretože ako prvé sa ukazujú prezimujúce samice, ktoré hľadajú vhodný úkryt pre založenie budúcej kolónie čmeliakov. V každom prípade v prvý aprílový víkend tohto roku sme v záhrade zaliatej slnkom počuli prvý raz charakteristický hlboký tón bzukotu týchto opeľovačov. Jar je skutočne tu. Poletovali po celej záhrade, nakúkali do každého zákutia, objavili sa aj pri dome. Škoda len, že kvetov je zatiaľ pomenej. Na hojnosť potravy si budú musieť čmeliaky ešte chvíľu počkať.
Ako začať s permakultúrou
Z času na čas sa objaví nejaká módna vlna v každom odvetví. Tiež v záhradkárčení sú určitú dobu populárne niektoré odrody alebo idú na dračku isté rastliny. No permakultúra nie je módna vlna, ale životný štýl. Niekomu je blízky a hneď ho začne uplatňovať v celej záhrade, pre niekoho je ťažké začať chápať život na pozemku v tomto rámci. Ale stačí rok či dva experimentovania a každému je hneď jasné, že je to na čas a energiu veľmi úsporný spôsob pestovania a väčšina ľudí už sa ku klasickému pestovaniu nevráti. Ako začať s permakultúrou na svojom pozemku?
Pôda si musí oddýchnuť
Svojich priateľov rozčuľujem najčastejšou detskou otázkou: „Prečo?“ Pretože keď sa rozprávame o záhradničení, o pestovateľských postupoch a rôznych princípoch, takmer každý mi z nich vie odcitovať spústy poučiek, ako sa má čo robiť. A je jedno, či sami majú záhradu, či majú desiatky rokov praxe rýľovania a kopania v záhrade svojej, u svokry alebo poznajú zeleninu len zo supermarketu. Moja najobľúbenejšia hláška je, že „pôda si musí oddýchnuť“.
Rýľovať na jeseň alebo nie?
Záhradkárstvo je ako náboženstvo. Každý verí niečomu inému. Ak veríte na obracanie pôdy a jej rozmŕzanie, rýľujte ďalej. Ak vám vŕta v hlave, ako iní môžu úspešne pestovať zeleninu bez zbytočnej driny a bolestí chrbta, môžete to skúsiť inak. Prečítajte si dôvody, prečo je nerýľovať lepšie. Možno vás to zaujme, možno to vyskúšate na malej časti vašej záhrady a možno s tým nebudete súhlasiť. Na tom však nezáleží. Nerýľovanie funguje a často lepšie, ako ortodoxný prístup „lebo sa to tak vždy robilo“. Permakultúra nie je žiadny moderný výmysel, ako často tvrdia médiá. Je to odkukané od prírody a tá je tu už miliardy rokov. Úspešne.
Sedem dôvodov pre vyvýšené záhony
Snaha vybudovať si vo svojej záhrade vyvýšené záhony môže byť vedenia viacerými dôvodmi. Nedá sa totiž povedať, že vyvýšené záhony majú jedinú výhodu. A pretože každý záhradkár môže mať iný dôvod, pre ktorý túži mať vo svojej záhrade vyvýšený záhon, môžu sa podľa toho odlišovať aj rozmery a výšky, ale tiež aj tvary vyvýšených záhonov. Nedá sa preto povedať, ktorý vyvýšený záhon je lepší a prečo. Poďme sa teraz spoločne pozrieť, ktorých sedem dôvodov môže viesť záhradkára k stavbe vyvýšeného záhona. A ktorý dôvod je ten váš.
Pre koho to pestujeme?
Pestovanie plodín so sebou nesie riziká napadnutia škodcami. A je na nás, záhradkároch a pestovateľoch, ako sa s tým vyrovnáme. Škodcovia nás oberajú o časť úrody, tým aj o čas, energiu a peniaze, ktoré sme do pestovania investovali. Na druhej strane ochrana pred škodcami by nemala byť drahšia, ako konečné výnosy zo záhrady. Opäť sa tu stretávajú dva základné princípy: boj s prírodou a spolupráca s prírodou. A ešte na jednu vec by sme si mali pri ochrane doma pestovanej zeleniny a ovocia uvedomiť.
Neveríte, že to ide aj inak? Vyskúšajte si to v malom.
Najväčší údiv spôsobujeme priateľom, keď im povieme, že sa u nás nerýľuje a neokopáva. Alebo že máme veľké vyvýšené záhony. Či že pestujeme cibuľu s jahodami alebo papriky pod stromami. Že namiesto chemických postrekov používame výluh z pŕhľavy alebo kostihoja. Ako keby najprv nechceli uveriť, že oni toľké roky dreli s rýľom v ruke alebo sa zohýnali nad motykou úplne zbytočne. To predsa nemôže byť pravda. A keď to vidia u nás v záhrade, v druhej fáze prichádzajú výhovorky, že sa to nedá tak naraz prejsť v ich záhrade z driny na permakultúrne pestovanie podľa nášho vzoru. Veď to ani nemusí byť zrazu. Je na to iný spôsob.
Knihy o permakultúre a ekozáhradách
Vlastníctvo záhrady pre mnoho ľudí je synonymom neustálej práce a námahy, ba až driny na „rodnej hrude“. V pote tváre pestujú nie len ovocné stromy a zeleninu, ale aj základné potraviny, ako zemiaky či obilie. Ak ste pravidelným čitateľom tohto webu, tak viete, že už dlhé roky používame postupy, ktoré odbúravajú zbytočnú drinu bez toho, že by to malo vplyv na úrodu. Základným princípom pestovania v prírodnej záhrade je poznanie procesov v prírode a ich využitie vo svoj prospech. Aby sme vedeli všetko správne pochopiť, prečítali sme niekoľko naozaj inšpirujúcich kníh o permakultúre a prírodnom pestovaní v malých aj veľkých záhradách. Tu je ich prehľad.
Kam mizne materiál v kompostovisku
Pri pestovaní v záhrade vzniká veľké množstvo rastlinného materiálu, ktorý nevieme využiť. Mnohí ho považujú za odpad, dokonca aj zákon. Rastlinný odpad, tráva, haluze, poškodené ovocie, vňať a šupky zo zeleniny veľa záhradkárov vyváža. Rozumnejšie je pretaviť odpad v surovinu a kompostovať ho. Nedávno sused v záhrade položil zaujímavú otázku. Kam sa všetok ten rastlinný materiál v kompostovisku stráca?
