V tomto období sa veľa ľudí sťažuje, že je všade veľa vošiek. A tiež sa nás pýtajú, či máme tiež na kríkoch vošky a čo proti nim robíme. Nuž najlepšie je nerobiť nič. A to myslím smrteľne vážne. A smrteľné je to ničnerobenie aj pre tie vošky. Zdá sa vám to divné?
Vošky potrebujú teplo a vlhko a mladé výhonky rastlín, či už nejakých kríkov alebo aj ruží či iných šťavnatých bylín. Z koncových výhonov alebo aj šťavnatých rastlín sajú šťavu, miazgu, ktorá obsahuje cukry, preto aj ich výlučky sú sladké a tie zas priťahujú mravce, ktoré si takto svoje vošky pasú a chránia pred predátormi. Dokonca si sami vošky roznášajú po zdrojoch potravy.
Ako proti voškám zasiahnuť? Nuž máte na výber v zásade dve možnosti. Buď použiť overenú chémiu alebo vyskúšať prírodné prostriedky. Alebo aj tretiu, nechať to všetko na prírodu. A aký je v nich rozdiel, aký bude výsledok? Pre pochopenie toho, čo robíte a pochopenie toho, čo docielite, je potrebné poznať, ako „to“ funguje. Aby vám neostali oči pre plač.
Životný cyklus vošiek je celkom komplikovaný. Ale v zásade môžeme povedať, že sa nové jedince môžu objavovať cca každé štyri týždne, takže chemický postrek je potrebné pravidelne opakovať. A pri každom takomto zásahu zlikvidujeme nie len aktívne vošky, ale aj ich predátorov, teda najmä lienky a ucholaky. No a tie majú šancu sa znova objaviť až budúcu sezónu… Takže ak sa v zúfalstve uchýlite k chemickému zásahu voči voškám, musíte to robiť pravidelne a sami, lebo Prírodu ste z ochrany svojich rastlín vyradili už prvým postrekom.
Preto treba robiť nič, nechať to tak. Všade to funguje rovnako, hojnosť potravy priťahuje jej konzumentov.
A čím viac potravy, tým viac potomstva si „dovolia“ predátori vychovať. Takže na našich vŕbach, kde sa najskôr objavilo, tak ako každý rok, množstvo vošiek, sa onedlho objavili lienky a postarali sa o ďalšie potomstvo. A nie len na vŕbach, ale aj na ďalších rastlinách a ovocných stromoch, kde vošky nivočili mladé výhonky.
Takže treba len trpezlivosť a počkať, kým lienky tento svoj raj využijú naplno.