Na vysvetlenie mladším ročníkom: Stanica Hviezda bola celoštátna československá rozhlasová stanica. Dalo by sa povedať, že aj najobľúbenejšia, pretože okrem národných kultúrno-regionálnych okruhov sa toho počúvať veľa nedalo. A tak rádio hralo v domácnostiach, hralo v kanceláriách a aj na záhradkách ste mohli počúvať zo všetkých strán znelku: „Vysílá stanice Hviezda“. Pretože prenosné tranzistorové prijímače boli zapnuté vo viacerých záhradkách v osade. Aspoň ste zo všade počúvali to isté. A rádio musíme počúvať aj dnes. Nie je to síce stanica Hviezda, ale hrá stále. A ja si vždy po príchode do našej záhrady, keď to rádio počujem, spomeniem na socialistické víkendy v záhradách, plné propagandy.
Nechcem týmto článkom zabŕdať do politiky ani sa navážať do všadeprítomnej reklamy. V podstate mi je jedno, kto a čo vysiela. Sám rádio nepočúvam, dokonca som prestal počúvať aj autorádio. Práve preto, že nechcem byť terčom presne mierených jinglov, reportáží či správ. Nezaujímajú ma katastrofy na opačnom konci svetadielu, ktoré nijako neovplyvnia život u nás, nechcem počúvať politickú propagandu ani jednej strany a nechcem byť zastrašovaný ani správami o „nečakanom“ vývoji počasia a sledovať výstrahy pred vetrom, ktorý berie klobúky. Skrátka nenašiel som v súčasnom vysielaní rozhlasových staníc nič, bez čoho by som nedokázal žiť alebo niečo, čo by dokázalo môj život vylepšiť.
Oveľa viacej si cením vnútorný pokoj, ktorý som získal pred rokmi vypnutím všetkých prijímačov rádiových a vysielačov emocionálnych vĺn vo svojom okolí. Užitočné a dôležité informácie získavam tak, že ich cielene vyhľadávam alebo si ony nájdu mňa. A neužitočné informácie počuť nepotrebujem. Zábavu si inak predstavujem, ako donekonečna omieľajúce akožehity.
Rádio som ale prestal počúvať z jedného dôvodu. Ja nepotrebujem zaháňať svoje myšlienky „podmazom“. V záhrade nepotrebujem počúvať rádio, aby mi skorej ušiel čas. Keby sa dal predĺžiť na dvojnásobok, bolo by to pre mňa fajn. Naša záhrada pre mňa nie je miestom, kde musím „za trest“ niečo stále robiť. Pre mňa je pobyt v záhrade upokojujúcim zážitkom, ktorého vedľajším efektom sú zdravé a výživné potraviny za smiešnu cenu (oproti tým, čo musia kupovať mestskí ľudia). Záhradu sme si nastavili do permakultúrneho typu tak, aby sme pobyt v nej nepovažovali za drinu, aby sme nerobili zbytočné a opakujúce sa úkony bez výsledku.
Rádio dokáže zamestnať vašu myseľ tak, že vám nanúti veci, ktorými sa máte zaoberať. Ja mám však svoje vlastné myšlienky rád, rád sa nimi zaoberám, aj keď som v záhrade a niečo robím alebo len tak sedím na lavičke. Ja dokážem byť sám so sebou.
Preto ma vždy zamrzí, keď prídem do záhrady a počujem, ako zase hrá malý tranzistor, zavesený u susedov na stĺpe. Rádoby intelektuálna stanica, ktorej reportáže nedokážem (ani sused) ovplyvniť, ani ktoré nedokážu ovplyvniť môj (a susedov) život. Oveľa radšej mám bzukot hmyzu a spev vtákov v našej záhrade A sám tu dokážem meniť svoj život k lepšiemu..
Podobné príspevky
