Odoberať
Z času na čas sa objaví nejaká módna vlna v každom odvetví. Tiež v záhradkárčení sú určitú dobu populárne niektoré odrody alebo idú na dračku isté rastliny. No permakultúra nie je módna vlna, ale životný štýl. Niekomu je blízky a hneď ho začne uplatňovať v celej záhrade, pre niekoho je ťažké začať chápať život na pozemku v tomto rámci. Ale stačí rok či dva experimentovania a každému je hneď jasné, že je to na čas a energiu veľmi úsporný spôsob pestovania a väčšina ľudí už sa ku klasickému pestovaniu nevráti. Ako začať s permakultúrou na svojom pozemku?
Tag → hnojenie
Ako začať s permakultúrou
Pôda si musí oddýchnuť
Svojich priateľov rozčuľujem najčastejšou detskou otázkou: „Prečo?“ Pretože keď sa rozprávame o záhradničení, o pestovateľských postupoch a rôznych princípoch, takmer každý mi z nich vie odcitovať spústy poučiek, ako sa má čo robiť. A je jedno, či sami majú záhradu, či majú desiatky rokov praxe rýľovania a kopania v záhrade svojej, u svokry alebo poznajú zeleninu len zo supermarketu. Moja najobľúbenejšia hláška je, že „pôda si musí oddýchnuť“.
Ako udržať mulč pod stromčekom
Pre dobrý rast ovocných stromov je potrebné udržiavať pôdu pod nimi kyprú, aby mohla dýchať. Preto klasickí záhradkári odporúčajú trávu okolo stromov kosiť a najlepšie je vraj stromčeky okopávať. No ja som iného názoru. Kyprosť pôdy pod stromom zaistí aj nastieľanie. Nemyslím si totiž, že je potrebné za každú cenu vynaložiť veľkú námahu, aby som nemal pocit, že som lenivý a nič pre záhradu a bohatú úrodu nerobím. Naopak, ak jej doprajem čo najprirodzenejšie podmienky, vtedy som urobil maximum pre zdravé a chutné plody aj na stromkoch.
Burina vraj nepatrí do kompostu
Zelený odpad zo záhrady, ktorý vzniká nie len kosením trávy, ale aj pri reze stromov alebo viniča, nikto nechce nechať len tak ležať na pozemku. Sú dva spôsoby, ako ich „upratať“. V mestských záhradkách je obvyklé odviezť zelený odpad zo záhrady, v dedinských sa častejšie spaľuje. Jedno aj druhé je nepochopiteľná likvidácia potenciálnych zdrojov. Alternatívou je kompostovanie, ktoré nie len šetrí vzduch, ale aj peniaze za substráty. A skompostovať sa dá v záhrade takmer všetko.
Rýľovať na jeseň alebo nie?
Záhradkárstvo je ako náboženstvo. Každý verí niečomu inému. Ak veríte na obracanie pôdy a jej rozmŕzanie, rýľujte ďalej. Ak vám vŕta v hlave, ako iní môžu úspešne pestovať zeleninu bez zbytočnej driny a bolestí chrbta, môžete to skúsiť inak. Prečítajte si dôvody, prečo je nerýľovať lepšie. Možno vás to zaujme, možno to vyskúšate na malej časti vašej záhrady a možno s tým nebudete súhlasiť. Na tom však nezáleží. Nerýľovanie funguje a často lepšie, ako ortodoxný prístup „lebo sa to tak vždy robilo“. Permakultúra nie je žiadny moderný výmysel, ako často tvrdia médiá. Je to odkukané od prírody a tá je tu už miliardy rokov. Úspešne.
Uhorky v záhrade končia
Zelenina žiaľ v našich podmienkach patrí k jednoročným rastlinám. Na rozdiel od stromov alebo iných trvaliek na kvetinovom záhone ju musíme každý rok vysadiť na novo a s koncom leta a s prichádzajúcimi chladnými dňami sa končí aj jej životnosť. K prvým rastlinám, ktoré oznamujú koniec pestovateľskej sezóny, patri uhorky. Nie inak tomu je aj v našej záhrade. Listy uhoriek začali pomaly žltnúť a hnednúť, až uvädli úplne. Ešte pred týždňom vyzerali vitálne a zdravé a teraz už počítame, koľko uhoriek ešte stihneme toto leto zjesť. Cyklus prírody je neúprosný. Hoci chodíme do záhrady v tričku s krátkym rukávom, jeseň je už na spadnutie. Uhorková sezóna skončila.
Je mulčovanie moderný spôsob pestovania?
„Mulčovanie je moderný spôsob pestovania,“ počul som spoza plota odpoveď na otázku malej dievčiny, prečo je okolo zeleniny na zemi slama. Prišla na návštevu a pri prechádzke záhradou ju prekvapilo, že je to tam iné, ako je zvyknutá u nich doma. Všetky rastliny, jahody aj zelenina, majú svoje vyhradené miesto, no namiesto holej zemi, po ktorej sa chodí, pravda iba ak nieje po daždi, je okolo stoniek všade slama po zemi. Človek sa až bojí vstúpiť tam.
Sedem dôvodov pre vyvýšené záhony
Snaha vybudovať si vo svojej záhrade vyvýšené záhony môže byť vedenia viacerými dôvodmi. Nedá sa totiž povedať, že vyvýšené záhony majú jedinú výhodu. A pretože každý záhradkár môže mať iný dôvod, pre ktorý túži mať vo svojej záhrade vyvýšený záhon, môžu sa podľa toho odlišovať aj rozmery a výšky, ale tiež aj tvary vyvýšených záhonov. Nedá sa preto povedať, ktorý vyvýšený záhon je lepší a prečo. Poďme sa teraz spoločne pozrieť, ktorých sedem dôvodov môže viesť záhradkára k stavbe vyvýšeného záhona. A ktorý dôvod je ten váš.
Maliny sme zamulčovali ihličím
Mulčovanie, ale aj nastieľanie, sa nám v záhrade osvedčilo. Šetrí nám to neskutočne veľa času, námahy aj elektrickej energie a pritom dopestujeme oveľa viac ovocia aj zeleniny. Najčastejšie používame slamu, ktorú sme si dali do záhrady doviesť, alebo seno, ktoré si nasušíme z trávy, ktorú sami nakosíme. Tak či tak by sme ju museli kosiť, ale keďže nechováme ani zajace a iné zvieratstvo, museli by sme sa jej „nejak“ zbaviť, ako susedia. Takže využívame odpad a šetríme dvakrát. Ale maliny dostali teraz na jar niečo špeciálne.
Vyvýšený záhon vo veľkej záhrade
Veľkosť záhonov pre zeleninu záleží od toho, koľko tej zeleniny chcete pestovať a tiež od veľkosti záhrady. Do veľkej záhrady umiestnite malý záhon ľahko, do malej záhrady veľký záhon nedáte ani náhodou. A rovnaké pravidlá platia aj pre vyvýšené záhony. Nedávno sme písali o zakladaní nemeckej kopy, teda zjednodušenej varianty vyvýšeného záhona. Dnes si povieme niečo o budovaní naozaj veľkého vyvýšeného záhona, na ktorom môžete pestovať zeleninu, ak máte skutočne veľkú záhradu. Tie naše mali po 14 m2.
