Odoberať
„Mulčovanie je moderný spôsob pestovania,“ počul som spoza plota odpoveď na otázku malej dievčiny, prečo je okolo zeleniny na zemi slama. Prišla na návštevu a pri prechádzke záhradou ju prekvapilo, že je to tam iné, ako je zvyknutá u nich doma. Všetky rastliny, jahody aj zelenina, majú svoje vyhradené miesto, no namiesto holej zemi, po ktorej sa chodí, pravda iba ak nieje po daždi, je okolo stoniek všade slama po zemi. Človek sa až bojí vstúpiť tam.
Tag → prírodný
Je mulčovanie moderný spôsob pestovania?
Ale veď ja mám okrasnú záhradu!
Do záhrady chodím skutočne veľmi rád a preto som v nej naozaj často. Dokonca aj v dni, kedy má hodinku či dve pršať, som v záhrade. Ten čas strávim v dome alebo na priedomí a len sa tak pozerám do priestoru, oddychujem alebo premýšľam. Čo ešte opravím, čo nové urobím. A tak je to celý víkend, tak je to každý deň po pracovnej dobe. Ak ma niekto hľadá, som v záhrade. Či robím niečo alebo oddychujem, užívam si ju.
Vyvýšený záhon nepotrebuje rýľovať
Pri diskusiách o našej záhrade som počul aj také argumenty, že vyvýšený záhon je problém, lebo sa v ňom nedá rýľovať. Priznám sa, že som nad tým nikdy neuvažoval, pretože v našej záhrade nerýľujeme nie len vyvýšené záhony, ale nerýľujeme vôbec. Môže sa to zdať ako záhradnícke kacírstvo, ale je to tak. Pestujeme nie len ovocie, ale aj zeleninu, dokonca na niekoľkých druhoch plôch a ani jednu nerýľujeme. Nepotrebujeme to. Naše pestovateľské plochy sú kypré a úrodné aj bez rýľa či motyky. Ako je to možné?
Neveríte, že to ide aj inak? Vyskúšajte si to v malom.
Najväčší údiv spôsobujeme priateľom, keď im povieme, že sa u nás nerýľuje a neokopáva. Alebo že máme veľké vyvýšené záhony. Či že pestujeme cibuľu s jahodami alebo papriky pod stromami. Že namiesto chemických postrekov používame výluh z pŕhľavy alebo kostihoja. Ako keby najprv nechceli uveriť, že oni toľké roky dreli s rýľom v ruke alebo sa zohýnali nad motykou úplne zbytočne. To predsa nemôže byť pravda. A keď to vidia u nás v záhrade, v druhej fáze prichádzajú výhovorky, že sa to nedá tak naraz prejsť v ich záhrade z driny na permakultúrne pestovanie podľa nášho vzoru. Veď to ani nemusí byť zrazu. Je na to iný spôsob.
Ako vybudovať vŕbové oplotenie
Keď sme kúpili záhradu, oplotená bola len spodná polovica. Aj to boli ploty staré, bolo nám jasné, že do pár rokov bude treba ploty nahradiť. A keď sme si spočítali, koľko nás bude stáť plot o dĺžke 200 metrov, aby sme mohli na lúke, bývalom sade, opäť vysadiť ovocné stromy a nemuseli sa báť nájazdu sŕn a jeleňov, bolo nám jasné, že musíme niečo vymyslieť. A keďže sme našu záhradu chceli pojať ako prírodnú, začali sme hľadať riešenia, ako aj oplotenie urobiť prírodným spôsobom. Ponúkalo sa nám využitie mokrých častí pozemku na získanie materiál na stavbu plota a súčasne využitie budúceho plota ako zdroja zelenej hmoty pre kompostovanie. Inšpirovaní minulosťou aj prírodnými riešeniami v zahraničí sme sa rozhodli okolo hornej časti záhrady vybudovať ohradu z vŕby. Síce to nebude tak rýchlo, ako postaviť klasické oplotenie, ale ani nebude také drahé.
Kompostéry už máme dva
V každej záhrade má svoje miesto kompostér. Alebo radšej dva, aby sme prvému dali čas na dozretie kompostu, kým plníme čerstvým materiálom ten druhý. Presne do rovnakej situácie sme sa dostali aj v našej záhrade. A tak ako som prvú jar postavil prvý kompostér, tak som začiatkom druhého roka nášho pôsobenia v novej záhrade dal dokopy kompostér druhý. Opäť som využil nepotrebné palety. Pracujem s nimi rád, práca ide celkom od ruky a stavba je rýchlo hotová, hoci sa improvizácii často nedá vyhnúť.
Maliny sme zamulčovali ihličím
Mulčovanie, ale aj nastieľanie, sa nám v záhrade osvedčilo. Šetrí nám to neskutočne veľa času, námahy aj elektrickej energie a pritom dopestujeme oveľa viac ovocia aj zeleniny. Najčastejšie používame slamu, ktorú sme si dali do záhrady doviesť, alebo seno, ktoré si nasušíme z trávy, ktorú sami nakosíme. Tak či tak by sme ju museli kosiť, ale keďže nechováme ani zajace a iné zvieratstvo, museli by sme sa jej „nejak“ zbaviť, ako susedia. Takže využívame odpad a šetríme dvakrát. Ale maliny dostali teraz na jar niečo špeciálne.
Vyvýšený záhon vo veľkej záhrade
Veľkosť záhonov pre zeleninu záleží od toho, koľko tej zeleniny chcete pestovať a tiež od veľkosti záhrady. Do veľkej záhrady umiestnite malý záhon ľahko, do malej záhrady veľký záhon nedáte ani náhodou. A rovnaké pravidlá platia aj pre vyvýšené záhony. Nedávno sme písali o zakladaní nemeckej kopy, teda zjednodušenej varianty vyvýšeného záhona. Dnes si povieme niečo o budovaní naozaj veľkého vyvýšeného záhona, na ktorom môžete pestovať zeleninu, ak máte skutočne veľkú záhradu. Tie naše mali po 14 m2.
Bylinky z vlastnej záhradky na čaj
Ak radi pijete čaj a dávate prednosť bylinkovým čajom, môžete si kúpiť v lekárni alebo aj v obchodoch s potravinami hotové sušené bylinky alebo ich zmesi aj zabalené vo vrecúškach aj ako voľne sypané. Ale ak máte záhradu, alebo blízko domu lúku, oveľa lepšie je nazbierať si bylinky a nasušiť také, ktoré rastú vo vašom okolí. Priaznivé účinky byliniek na ľudský organizmus sú známe už tisícročia. Veď ešte pred takými dvesto rokmi nijaké lekárne neboli a všetky prípravky na liečenie pochádzali z prírody. Odvtedy sa nič nezmenilo, pravda okrem marketingu farmaceutických firiem.
Prečo dedinčania kupujú sáčkové čaje ?
To som sa pýtal sám seba, keď som bol na návšteve u rodiny, bývajúcej kúsok od našej záhrady. Pozvali nás na kus reči, zrejme boli aj trochu zvedaví, ako sa nám v ich dedine páči a ako sa nám v záhrade darí. A na otázku, aký čaj si dáme, sme obaja s priateľkou odpovedali, že bylinkový. V chladnom dni zahreje a aj povzbudí telo, zaženie problémy. Liečivá sila rastlín je známa už tisícročia, tak prečo sa im brániť. Ale na výber sme dostali tri škatuľky sáčkového čaju, kúpeného v meste. Prečo ma to prekvapilo?
