Divo rastúce černice sú mnohými považované za lesnú burinu a záhradkári sa všemožne snažia ich na svojich pozemkoch zlikvidovať. Neuvedomujú si, že je to ovocie, ktoré rastie prakticky zadarmo. Na našich pozemkoch sme vyčlenili tri miesta, kde sme nechali divo rastúce černice rásť a pravidelne ich oberáme. Niečo zjeme, niečo zakonzervujeme na zimu a budúcu jar. Sú chutné a považujeme ich za zdravé.
Máme výhodu veľkosti pozemku a preto to nás miesto, ktoré zaberajú černice, ani veľmi netrápi. Na dvoch miestach sú dokonca mimo ohradenej časti na hranici pozemku, tak tvoria akúsi prirodzenú bariéru. Tretie miesto je pri plote v sade a po jeho línii k nám tiež prerastajú od suseda, kde ich musíme likvidovať na našej strane. Samozrejme po zbere.
Aby nás černice nevytlačili z pozemku úplne, každý rok ich musíme umravňovať. Teda pri kosení nemilosrdne vykosím všetko mladé černičie mimo vyhradený priestor a suché prúty samozrejme zlikvidujem tiež. Takže až tak úplne bez práce to nemáme, ale určite ich neokopávame, nezavlažujeme ani nijak inak okolo nich nešaškujeme. Len limitujeme miesto, ktoré majú vyhradené.
Černíc máme tak veľa, že ich nedokážeme naraz zjesť ani s návštevami. No kompóty ani lekvár z nich nerobíme. Robíme z nich zatváraniny do malých pohárikov postupne tak, ako dozrievajú. Takže ani pri zatváraninách nespracovávame ovocie hromadne, skrátka to nie je náš štýl, nemôžeme si dovoliť robiť dva či tri dni len s jednou plodinou, radšej popracujeme každý deň na všetkom. A zo všetkého máme trochu, všetko čerstvé.
Podobné príspevky
