Ledva sme dovarili poslednú z piatich várok jahodového lekváru a už sme sa pustili do spracovania ďalšieho ovocia. Tentoraz nás čakali čierne ríbezle, ktoré pestujeme na troch miestach. Pohárikov bolo dosť, jednak máme ešte zásobu z nedávneho veľkého nákupu zaváracích pohárov a viečok, jednak som počas zimy a jari uvoľnil celkom dosť z tej vlaňajšej úrody.
Uvariť 35 kilogramov jahodového lekváru dá celkom dosť zabrať, či skôr dá dosť zabrať nazbierať na to toľko ovocia, lebo cukru sme minuli celkom len jediný kilogram, aj to len na lepšie rozmiešanie citrusového pektínu na jeho zahustenie. Skrátka jahodám sa tento rok darilo, ani na jar nezamrzli, aj mali dosť vody počas rastu a dozrievania.
Trochu iné to je s ríbezľami. Najviac kríkov máme asi v sade popri plote, kde majú aj najviac vody, ale na jar boli dosť radikálne zostrihané, takže sme tam veľkú úrodu ani neočakávali. Naopak už významnú úrodu sme očakávali z dvojky predzáhradky, kde sme zaplnili už celý vymeraný úsek 54 metrovej predzáhradky poslednými egrešmi, kde spolu s tromi jostami na začiatku a červenými ríbezľami v strede vytvárajú dlhý rad. No významné sucho a teplo spôsobilo, že tu rýchlo začali dozrievať a vysušovať sa.
Podobne aj v pôvodnej záhrade. A júnové teplá nám výrazne uberali zo síl aj z možnosti všetko obrať a spracovať. Lebo síce slnko vyrobilo dosť elektriny, ale oberať v tom teple za dve vedrá plodov je síce náročné, ale stáť nad horúcim hrncom v horúcej kuchyni ešte viac.
Takže toho roku máme z čiernych ríbezlí zatiaľ deväť kilo lekváru z jednej várky a či sa dostaneme aj tej druhej, ešte nie je jasné. Medzitým plody brokovatejú na halúzkach a my sa poludňajšiemu slnku radšej vyhýbame. Horúčava dáva zabrať aj iným rastlinám, o ktoré sa treba ráno a večer postarať a tak isto mladá hydina vyžaduje našu pozornosť. A hoci už teraz vieme, že slivkového lekváru tento rok veľa nebude, máme zatiaľ celkom dosť toho jahodového, takže ho bude na chleba dostatok.
Podobné príspevky
