Koncom júla a začiatkom augusta zelenina v mnohých záhradách doslova živorila. Dlhotrvajúce sucho a teplo spôsobilo, že mnohí záhradkári síce zeleninu vysiali a vysadili, ale úrodu nezberali. Typickým príkladom boli uhorky nakladačky, papriky alebo aj fazuľa. Skrátka sa toho neurodilo. Pokiaľ niekto mal zakonzervované ešte z minulého roka, mohol si povedať „Nevadí, mám vlaňajšie“. No ak sa situácia budúci a ďalšie roky zopakuje, znova sa neurodí, čo si povedia potom? Nie je načase zmeniť prístup?
Tag → paprika
Teraz už majú zeleninu všetci
Novembrové papriky
Papriky sú obľúbenou letnou zeleninou aj v našej záhrade. Koncom leta a na jeseň väčšina ľudí zberá úrodu a s koncom teplých dní likviduje aj kríčky zo záhonov, pripravujú ich na jeseň. Dlhé a suché leto naznačovalo predĺženie vegetačnej doby a my sme sa rozhodli iné počasie využiť. Babie leto bolo dlhé a opakovalo sa. A vďaka tomu, že sledujeme nie pranostiky, ale skutočné počasie, sme zozbierali posledné papriky až v období, kedy po iné roky snežilo a bol mráz. Príroda okolo nás sa skrátka mení a oplatí prispôsobiť sa. Záhradkár si tak ušetrí nie len nervy, ale aj drinu a peniaze za potraviny.
Semená len zo zrelých paprík
Koncom leta a v jeseni si pochutnávame na plodoch svojej práce. Chrumkavá paprika je jedným z najobľúbenejších druhov zeleniny. Skúsení záhradkári vedia a začiatočníci sa pokúšajú pestovať si svoje vlastné priesady zo semien druhov, ktoré im chutia. Základom je správne zozbierať a dobre uložiť semená pre budúcoročný výsev. Najmä začiatočníci však robia zásadnú chybu, na ktorú chceme v tomto článku upozorniť. Ako teda správne zozbierať a uložiť semená papriky, aby sme si mohli pestovať vlastnú zeleninu?
Mulčovanie zachránilo úrodu, keď sme ochoreli
Permakultúrou nepobozkaní návštevníci našej záhrady sa často pýtajú, prečo máme slamu na záhonoch a kedy ju dáme preč. Po vysvetlení, že nikdy, len ju stále dopĺňame a že nám šetrí vodu aj chrbát, lebo netreba okopávať, niektorí začnú používať rovnaký spôsob a iní to hneď zavrhnú, ako nevhodné pre ich záhradu. No my sme sa nedávno presvedčili, že mulčovať záhony sa naozaj oplatí. Stačí, že nepredvídateľné okolnosti výrazne zmenia vaše plány na najbližšie dni. Napríklad krátke ochorenie.
Paprikové priesady treba rozsadiť
Keď chcete mať zdravú a chutnú zeleninu, musíte mať silné priesady. Také musíte kúpiť alebo si ich sami dopestovať. Kto začal koncom januára alebo v polovičke februára pestovať papriky z vlastného výsevu, musí ešte skoro na jar mladé sadeničky presadiť, aby mali priestor na rast a zosilnenie. Ideálny čas je asi v druhej polovičke marca. Presádzanie paprík môžete spojiť s výsevom paradajok.
Záhrada predstavuje úsporu, nie náklady
Fascinujú ma televízne programy, v ktorých navrhujú a budujú záhrady na objednávku a na konci toho dajú rozpočet, koľko to stálo. V záhonoch samé letničky a rastliny bez osohu. Vzniká tak dojem, že záhrada predstavuje výdavky, nie len pri jej založení, ale aj pri jej údržbe a prevádzke. Že je to prepych, ktorý si niekto môže dovoliť. Pritom historická skúsenosť je úplne iná. Záhrada pri dome živila rodiny. A aj dnes môže byť záhrada miestom, ktoré dobre vyzerá a pritom rodinný rozpočet neruinuje, ale obohacuje.
Paprikám sa tento rok veľmi darilo
Po vlaňajšom „testovacom roku“ sme sa do pestovania zeleniny tento rok pustili naplno. Ukázalo sa, že pôda je tu výborná, slnka dostatok a ani s vodou problémy mať nebudeme. Jednak na mnohých miestach sa vyskytujú prúdy podpovrchovej vody, ktorú sme sa naučili najprv využívať a až potom prebytočnú odvádzať preč, jednak máme za domom vlastnú studňu, z ktorej dokážeme zavlažovať zeleninu aj ovocné stromy. A papriky sa nám odmenili bohatou úrodou a skvelou chuťou.
Koľko pohárikov sme zavarili?
Túto otázku často dostávame od ľudí, ktorí majú svoju záhradu alebo zavárajú a konzervujú ovocie a zeleninu z toho, čo dostali od rodiny alebo výhodne nakúpili cez známych, prípadne na tržnici. Počet pohárov môže hovoriť nie len o tom, čo rodina cez zimu a na jar celkovo zje, ale aj o tom, aké veľké zásoby si robí na zimné mesiace. Ľudia veria, že si ukladajú na zimu vitamíny zo záhrady, ktoré nestihli skonzumovať čerstvé a že sa budú mať dobre. Že sa takto starajú aj o svoje zdravie.
Raňajky zo záhrady
Je to skvelý pocit, keď si na tanier položíte veci, ktoré ste si dopestovali vlastnými rukami vo vlastnej záhrade. Nie ste odkázaný na to, či v obchodoch majú čerstvé potraviny alebo nie, či v Španielsku bola úroda, cestou sa nepokazil kamión alebo ľudia pred sviatkami vykúpia obchody. A do istej miery nie ste závislý ani na tom, či máte prácu a pravidelnú mzdu. Dobrý pocit sprevádza vynikajúca chuť vo vlastnej záhrade dopestovanej zeleniny, ktorú môže umocniť aj doma pečený kváskový chlieb. Takéto raňajky ja teraz mávam takmer každý deň.
Pestovanie zeleniny a pečenie chleba – cesta k nezávislosti
Z jednej TV relácie si pamätám údaj, že pred začiatkom 2. svetovej vojny pracovalo v poľnohospodárstve 50 % Američanov a teraz len 2 %. Pritom teraz je obyvateľov USA určite viacej a známe sú prípady, kedy sa prebytky úrody hádzali do mora, aby sa neznížila cena produkcie. Každý si tento fakt vyhodnotí inak. Niekoho zaujme to enormné zvýšenie efektívnosti práce v poľnohospodárstve, niekto vidí prudké zníženie námahy. A ja vidím prudký nárast počtu ľudí, závislých od dodávok potravín od niekoho cudzieho. A niečo podobné sa neudialo len v USA, ale aj v Európe, deje sa to aj u nás, na Slovensku. Stačilo dvadsaťpäť rokov od prevratu a majú nás v hrsti. Teda presnejšie vás majú v hrsti.