O tom, že priateľka záhradničí, vedeli naši známi už roky. Prekvapila ich skutočnosť, že som záhradkárom aj ja 😉 No a keď sa dozvedia veľkosť našej záhrady, každý obdivne pokyvuje hlavou. A takmer jedným dychom sa pýtajú, či nám v záhrade pomáhajú aj (dospelé) deti s partnermi.
Čo ste sa zbláznili? Vari žijeme v devätnástom storočí, tri či štyri generácie v jednej chalupe a na jednom grunte, od ktorého sú všetci životne závislí?
Záhrada je naše hobby. Teda zábava. A prečo by som mal niekoho prosiť alebo žiadať, aby mi pomáhal zabávať sa? Príde vám normálne volať svojho dospelého syna, aby vám išiel pomôcť chytať ryby? Alebo aby vám išiel pomôcť bicyklovať sa? Či ho ťaháte do rezbárskej dielne, aby vám pomáhal vyrezávať figúrky, pri ktorých relaxujete? Tak prečo vám príde normálne, že ťaháme svojich potomkov do záhrady, aby nám pomáhali, za čo im potom nútime zobrať si od nás zeleninu alebo ovocie, ktoré možno ani nechcú, ale zo slušnosti ho neodmietnu, aby to potom v tichosti niekde darovali či vyhodili.
Záhradu si má každý zaobstarať takú veľkú, aby ju stačil obhospodarovať sám, bez cudzej pomoci. Má pestovať také plodiny, aké stačí sám pestovať a v takom množstve, na ktoré má čas a sily. Prácu si treba tak zorganizovať a naplánovať, aby nebolo treba prosiť alebo nútiť nikoho z rodiny, že nám majú prísť „pomôcť“. Treba si uvedomiť, že je to len naše hobby a deti majú iné koníčky, ktorými nás tiež nezaťažujú.
A argumentov, že pestovanie zeleniny alebo ovocia je užitočná záľuba, som sa napočúval už ako malé dieťa aj ja. Sú to len výhovorky, ktorými sa snažia rodičia presvedčiť seba a donútiť potomkov zúčasťňovať sa práce na záhrade, na ktorú sami nestačia. Treba si uvedomiť jednu vec. Spôsob, akým obrábame pôdu a získavame úrodu, záleží od našich názorov. A tie môžu byť celkom odlišné od názorov našich príbuzných na túto vec. A keď nesúhlasia s naším spôsobom pestovania, ako môžu mať radosť z práce s nami proti ich vôli alebo presvedčeniu?
My sme sa rozhodli pre taký spôsob pestovania a takú plochu pre jednotlivé plodiny, aby sme všetko zvládli vo dvojici aj s ohľadom na postupujúci vek a neskôr očakávaný úbytok fyzických síl. A tiež sme investovali do strojov a príslušenstva, aby sme zbytočne neplytvali silami. Napríklad motorový fúrik. Odbremení nás od driny a preto nám zostane viac energie na iné. Alebo elektrický kultivátor. Hriadky pripravíme skorej oproti klasickému spôsobu. Namiesto každoročného ryľovania či každotýždenného okopávania radšej mulčujeme, slamou alebo trávou. Burina nerastie, zem nevysychá, menej treba polievať. Viac času pre nás.
K nám do záhrady mladí chodia. Na návštevu, poprechádzať sa, porozprávať. Dáme si spolu čaj alebo kávu, neskôr aj nejaké ovocie, keď budú mať chuť. Pomáhať chodiť nemusia. Keď majú chuť, radi pomoc prijmeme, ale ju nepotrebujeme, nenútime ich. Je to naša záhrada, práca v nej nás baví a chceme si ju urobiť sami. Neľutujeme peniaze za stroje, ktoré nám prácu uľahčia a robíme len toľko, koľko sami vládzeme. Skúste aj vy, vaše deti vás budú mať radšej a možno prídu i častejšie.
Podobné príspevky
