Vo voľných chvíľach, alebo keď je vonku neznesiteľne horúco, ako teraz, sa schovám do chalupy a pripravujem články alebo hľadám informácie, ktoré mi ešte chýbajú, alebo zisťujem, čo je nového a o čo by som sa mal zaujímať. A nezriedka narazím aj na články, varujúce pred dystopickou budúcnosťou sveta a nabádajúce nás pripraviť sa na najhoršie, alebo aspoň na začiatok konca organizovanej spoločnosti. Nakúpiť zásoby.
Je fakt, že stačí taký malý elektrický blackout, ako si nedávno vyskúšali v Španielsku, ale aj v Čechách a ľudia majú problémy. Nie len tí, čo ostali „visieť“ vo výťahoch (a nemohli ísť na WC…), kým u hasičov na nich prišiel rad. Nie len tí, čo im zastala električka. Ale skúste si pri výpadku elektriny nakúpiť v supermarkete alebo vyzdvihnúť liek na elektronický predpis v lekárni. Nie len, že prestane tiecť voda, v mnohých oblastiach prestanú fungovať prečerpávacie a tlakové kanalizácie, takže sa ani nemôžete vys***, aby ste nemali všade tieto, oné… To, že nemôžete natankovať na čerpacej stanici palivo do auta ani nabiť elektromobil je v takej situácii to najmenšie zlo.
Takže áno, je treba byť pripravený. Nemusí začať zajtra vojna na našom území, nemusia nás napadnúť mimozemšťania a ani nemusí vybuchnúť sopka pod susedným okresom, aby sme mali vážne až existenčné problémy. A nikto vám nemôže zaručiť, že je to len pár hodinové „cvičenie CO“ a váš prerušovaný pôst sa večer skončí a vy sa vrátite do „normálu“. Lenže čo znamená „byť pripravený“?
Zdokumentujem to skutočným príbehom, ktorý sa stal pred pár rokmi. Stretli sme sa traja kamaráti, poznáme sa už od školských lavíc, čosi sme spolu v športe preskákali, aj na vrcholovej či medzinárodnej úrovni, nekecám. A najstarší hovorí:
„Dostali sme obaja vo firme fakt dobré odstupné, keď podnik končil. A tento tĺk si za to kúpil satelitný prijímač s natáčaním paraboly, aby mohol kukať telku! A keď bude hladný, tak bude olizovať satelit? Ja som si kúpil novú mrazničku a keď bude mäso v akcii, nakúpim ho veľa, dám do mrazničky a nebudem sa musieť báť drahoty ani nedostatku. No povedz, kto z nás dvoch urobil lepšie?“
Na čo som mu odpovedal:
„Chalani, ja som si kúpil záhradu. Keď nebudete mať čo jesť, príďte ku mne.“
Zatvárať oči pred prichádzajúcim problémom síce nepokazí náladu, ale nepomôže, keď problém dorazí k nám. Nakúpiť zásoby a myslieť si, že mi vydržia večne, je rovnako zlý prístup. Jednak „v čase mieru“ je mäso v mrazničke tým najdrahším mäsom, lebo k jeho nízkej cene musíte pripočítať alikvótnu časť ceny za spotrebovanú elektrinu a tá rastie každým mesiacom, čo ho skladujete. A v čase krízy tá elektrina nebude musieť byť. Ale aj bez katastrofy cena elektriny bude rásť, kto neverí, nech si pozrie faktúry spred desiatich rokov… Ibaže by ste mali svoju vlastnú elektrinu.
Takže len nakúpiť zásoby a nejako ich skladovať podľa mňa nie je riešenie budúceho problému. Navyše zásoby treba pravidelne obmieňať. Takže nakupovať také potraviny, ktoré pravidelne nekonzumujeme, len aby sme ich mali „keby“, tiež nie je riešenie. A potraviny ktoré bežne konzumujeme sa nemusia dať dlhodobo skladovať, aspoň nie všetky. A skladovať potraviny za pomoci energie z káblov či potrubí je pre prípad spoločenskej krízy absolútne neprijateľné. Prijateľným riešením je mať nakúpené zásoby takých základných potravín, ktoré sú dlhodobo skladovateľné bez potreby energie na také obdobie, ktoré potrebujeme prekonať do stabilizácie vlastnej situácie a do začiatku produkovania vlastných potravín.
Čo je doma, to sa počíta
Zásoby stoja peniaze, to vie každý, kto pracoval v logistike alebo viedol firmu. A to sú peniaze nie len na samotné zásoby, ale aj na skladovacie priestory, ich prevádzku a údržbu, energiu ale tiež na náhradu znehodnotených. Myši, vlhko, vadný obal… A byť odkázaný na všetko len nákupom zaváňa katastrofou.
Riešením je byť schopný si značnú časť potravín vyprodukovať sám (s partnerom/partnerkou, rodinou, priateľmi). Ale začať ich produkovať, až keď „to“ príde, je pozde. Takže ak niekto očakáva, že sa situácia v zásobovaní potravinami zmení, by mal mať nie len schopnosť produkcie potravín, ale aj samotnú produkciu by mal realizovať. Aby ho katastrofa zastihla v plnej produkcii, aby nemusel všetko až vtedy rozbiehať. A aby mal uskladnené už hotové zásoby z vlastnej produkcie.
Takže najlepšie pripravený preper nie je ten, kto je schopný prežiť v lese so spacákom a jedným nožom, ale ten, kto má pozemok. A na pozemku záhony pre pestovanie zeleniny, čo sú vlastne jednoročné rastliny, z ktorých po úrode zoberie aj semená pre výsev budúceho roka. Tiež niekoľko rôznych ovocných kríkov rôznych druhov a odrôd bobuľového ovocia, aby mu dozrievali v priebehu celej jari a leta (zemolez, muchovník, jahody, egreše, ríbezle, josty, arónie, rakytník…) a samozrejme ovocné stromy (jablone, hrušky, broskyne, marhule, slivky, čerešne, moruše…) a stromy škrupovín (orechy, gaštany, lieskovce), ktoré sa navyše dajú veľmi dobre a ľahko skladovať na použitie v zime aj bez potreby energie. Čím širší sortiment, tým lepšia odolnosť počasiu (jarné mrazy, krupobitie, daždivo-plesne) a väčšia pestrosť potravín.
Na druhom mieste po dopestovaní úrody je schopnosť ju po zbere zakonzervovať. Pred katastrofou je to sranda, ale ak „to“ vypukne, ako chcete robiť kompóty bez cukru, ktorý nebude kde kúpiť, lebo ho ani nebude mať kto a kde vyrobiť a ako doviesť? Keď ani voda z vodovodu nepotečie a budete mať dosť veľký filter, aby ste si toľko vody vedeli pripraviť sami? A na čom budete tie kompóty sterilizovať? Takže okrem plynového kotla a elektrického bojlera, ktoré „potom“ budú len zavadzať, budete potrebovať hlavne sporák na drevo a drevo samotné. A ručné píly na prípravu nového.
K slovu sa dostanú také spôsoby konzervácie úrody, ktoré nebudú vyžadovať žiadnu energiu, alebo len naozaj minimum, ako je napríklad zatváraniny drobného ovocia. Alebo sušenie, na ktoré využije buď energiu Slnka alebo zvyškovú energiu z toho sporáka na drevo, keď budete pripravovať lekvár. Všetky tieto druhy konzervovanej úrody nepotrebujú energiu na skladovanie. Také mrazené mäso alebo mrazený hrášok si „potom“ nepripravíte, zato sušený hrach alebo fazuľu určite áno.
Ako úrodu dopestovať
Aby ste mohli potraviny konzervovať a skladovať (lebo ak ich všetky zjete v čase ich zberu, čo budete jesť v zime a na jar?) a predtým úrodu pozbierať, najprv ju musíte všetku dopestovať. Kým u ovocných kríkov a stromov to nebude problém, v čase vypuknutia nepokojov ich už všetky budete mať dávno vysadené, zapestované a rodiace a niekoľko rokov aj bez rezu a strihania stále budú plodiť, u zeleniny a obilnín či zemiakov to také jednoduché nebude. Okrem toho, že musíte mať pripravené osivo a sadivo, musíte mať aj schopnosť ich vypestovať. Vypestovať v čase spoločenskej krízy a rozpadu spoločnosti aj jej infraštruktúry.
Takže na jar nepooriete. Ak by ste aj mali funkčný traktor a pluh, budete mať dosť nafty? A ak áno, nebudete ju potrebovať na dôležitejšie veci? Takže chcete rýľovať? A myslíte si, že na to budete mať dosť času? Nebudete doma čakať na poštára s dôchodkom, budete riešiť dosť dreva do piecky na varenie, zabezpečovať pitnú vodu a spústu ďalších vecí, na ktoré teraz ani nemyslíte, lebo ich máte buď na gombík alebo ich zabezpečuje externá firma. Jej ľudia budú mať prízemnejšie starosti, ako vám dodávať elektrinu do káblov… Ak by ste aj porýľovali, zemiaky budete sadiť ručne a siať obilie tiež, lebo nafta… Ani rotavátor na úpravu pôdy pre zeleninu nebude k dispozícii, iba rýľ a motyka, len či bude dosť rúk. A to pravidelné okopávanie…
Jednoducho nebude dosť síl, lebo bude málo ľudí a málo potravín. Všetka tá súčasná starostlivosť o obiloviny, zemiaky či zeleninu je veľmi náročná na externé zdroje, ako sú stroje, palivo, hnojivá. Čo nebude mať nikto. Znamená to, že nikto nebude mať (poriadnu) úrodu?
Ale áno. Všetci tí, ktorý už teraz nerýľujú, neokopávajú, nehnoja umelými hnojivami, neorú. Ktorí nepoužívajú traktory, naftu, kultivátory, benzín, NPK a chemické ochranné postreky. Dnes je permakultúra voľbou, neskôr to bude nevyhnutnosťou. Lebo nič nebude. Iba ručné náradie. A je ľahšie ručnou kosou pokosiť trávu a hrabľami pohrabať seno, aby sme zakryli záhony, a teda ušetrili si drinu s okopávaním, lebo bude drina so zabezpečením mäsa a vody, aby sme si ušetrili drinu s vodou na zavlažovanie, ako rýľovanie a behanie s motykou po záhonoch. Aby sme neriešili neexistujúce hnojivá a „hodili tento problém na hlavu“ dážďovkám pod mulčom, ktorý môže byť aj zo zhrabaného lístia stromov, či už našich ovocných, alebo tých v lese.
Permakulturisti už dnes ukazujú, že dokážu s menším úsilím a za menej vložených peňazí dopestovať viacej úrody, teda že dopestujú lacnejšie a efektívnejšie, ako klasickí záhradkári s traktoríkom. A v prípade akéhokoľvek spoločenského, ekonomického či bezpečnostného otrasu sú okamžite pripravení pokračovať v produkcii potravín svojím štýlom, pretože sa pre nich takmer nič nezmení. Možno prídu o časť svojho komfortu, ale väčšina problémov, spojených s náhlym nedostatkom surovín a energie sa ich v prípade ich produkcie netýka. Ostatní budú mať oveľa väčší problém prispôsobiť sa náhle vzniknutej situácii, lebo ani nevedia inak pracovať na svojich záhonoch a políčkach, ako s naftou a benzínom a s vrecami hnojív. Pretože si inak pestovať nevedia predstaviť, nie sú pripravený zmeniť svoje zmýšľanie, tak budú mať problém s dostatkom potravín pre svoju rodinu.
Takže ústrednú tému „Aké veľké zásoby nakúpiť“ by som premenoval na „Aké veľké zásoby potravín pripraviť“ a doplnil to ďalšou: „Ako si potraviny vyprodukovať“. Pretože ak v našej súčasnej technologickej konzumnej spoločnosti platí, že nie je dôležité vyrobiť, ale predať, tak v tej krízovej bude platiť: Dôležité je vyrobiť, lebo kúpiť bude chcieť každý. Hoci jeden bochník chleba za jednu zlatú mincu, ktorá má dnes „nevyčísliteľnú“ hodnotu.
Takže áno, kupujte si do zásoby zlato, striebro a iné cennosti, mám dosť veľký pozemok a viem čo s ním.
P.S. Páči sa mi ešte jeden „postreh“: Doba je zlá. Optimisti sa učia anglicky, pesimisti čínsky a my realisti sa učíme strieľať.
Podobné príspevky
