Naša záhrada sa stala naším druhým domovom. Z pôvodnej ovocno-zeleninovej záhrady sme postupom času vybudovali svoje víkendové útočisko a prespávali v chatke a keď sme vlani prikúpili ďalší pozemok spolu s rodinným domom, tak to bolo preto, že tu chceme tráviť čo možno najviac času. A tak tu teda máme svoju druhú kompletne zariadenú domácnosť, naše letné sídlo, so všetkým, čo k tomu patrí.
Výhoda dediny je vo veľkom kľude, tichu a tmy v noci, dobre sa tu spí 😉 Nevýhoda dediny je, že tu nie sú obchody, do ktorých to máte na skok, ak niečo pochybí, či ste zabudli kúpiť, lebo ste zle plánovali. Alebo ste pohodlní a zakaždým si kúpite. Tu to znamená všetko pozamkýnať, ak tu neostáva vaša polovička, naštartovať auto a zabehnúť do mesta. Pravidelné nakupovanie týmto spôsobom môže byť narušením „nudy“ na vidieku, no môže aj predražiť váš spôsob života. No keď treba, tak treba. Napríklad sa poškodí nejaké náradie alebo dôjdu tesárske vruty alebo iný materiál.
Výhoda dvoch domácností je aj to, že sa nemusíme večer presúvať do mesta. Jednoducho tu ostanem a bývam, ako keby natrvalo. Zatiaľ len od jari do jesene, ale páči sa mi tu a do mesta chodím len kvôli úradom či zákazke, ktorú treba urobiť fyzicky na mieste, nejde to cez internet. Takže kľudne aj raz za dva týždne. A priateľka tu tiež trávi svoju dovolenku, takže sa z nás stávajú plnohodnotní dedinčania.
A ako je to s tým chlebom?
Ako väčšina ľudí, aj my jeme chlieb. Na rozdiel od väčšiny ľudí ho nejeme so všetkým, vždy a veľa. No ale ktorý chlieb dnes vydrží dlhšie, ako tri dni, bez toho, že by sa pokazil, stvrdol alebo rovno splesnivel? No určite nie tie supermarketové „čerstvé“ rozpekané zo starých mrazených polotovarov. Problémy majú aj čerstvé mäkké chleby z lokálnych pekární. Problémy z nich majú aj ich konzumenti, len im to nepripisujú. My sme už pred dlhými rokmi prešli na kváskový chlieb, doma pečený, z ražnej aj pšeničnej múky. Keď nám rozširujúce sa gazdovstvo ubralo z nášho disponibilného času, prestali sme si piecť vlastný chlieb, pretože sme objavili neďaleko pekáreň, ktorá okrem bežného bieleho pečiva a chlebov pečie aj kváskový chlieb s ražnou múkou. Aký je medzi nimi rozdiel?
Medzi kvasnicami a kváskom je rozdiel obrovský, ale ľudia majú radšej lieky, je to pohodlnejšie. A ľudia si tiež radšej každý deň kúpia čerstvý mäkký biely chlieb, ako by jedli štyri dni „starý“ pšenično-ražný kváskový tmavý, ktorý nie je mäkký ani prvý deň, ale ani ten piaty nie je vyslovene tvrdý, rozdiel v tomto intervale nezbadáte. Práve preto, z čoho a ako je vyrobený.
Moja denná dávka sú dva plátky kváskového chleba, zo stredu bochníka. Preto, že sú primerane a rovnako veľké pod dva plátky kvalitnej šunky a syra, a to je tak akurát ku dvom veľkým alebo trom menším vareným vajciam od sliepok, ktoré tu chováme. A v sezóne kopa zeleniny, ktorou to tu vlastne začalo 😉 Takže mi pol kila krájaného kváskového chleba vydrží fakt dlho.
No a čo s tými malými kúskami po krajoch bochníka? Dobré sú pod lekvár, ktorý si sami pripravujeme, ale tiež ku praženici, ale aj ku klobáse, či už varenej alebo údenej, tiež k tlačenke, kvalitným párkom (áno, aj také sa dajú kúpiť, keď si na nákup nosíte okuliare na čítanie malých písmeniek so zložením výrobku) alebo ku grilovanému mäsu. Skrátka u nás nepotrebujeme hnedý kontajner.
A keďže u nás aj malý chlieb dlho vydrží, lebo je kvalitný a my sa ním neprepchávame (ako to robíš, že si taká štíhla?), tak nemusíme prerušovať našu vidiecku idylku cestovaním autom do splašeného mesta, plného prachu a dusného vzduchu, kde sa každý niekam ponáhľa a tvári sa dôležito.
Podobné príspevky
