Kupujete substráty? Nemuseli by ste.

Keď som bol mladší a mama chcela presádzať kvety, poslala ma do lesa, aby som doniesol hrabanku. Tak som odhrabal vrchnú vrstvu starého lístia a lopatkou do vedra nabral vrchnú vrstvu úrodnej zeme z okraja lesa za naším mestom. Keď dnes ľudia presádzajú izbové kvety alebo sadia sadenice do záhradky, najprv si kúpia substrát v igelitovom vreci. A pritom by nemuseli. Už sme zabudli, ako sa to robilo v minulosti a že nemusíme za všetko vždy len niekomu platiť?

Vtedy som ešte nerozumel tomu, ako to funguje. Vtedy som žil v tom, že hrabanka, teda vrchná úrodná vrstva pôdy pod lístím jednoducho „je“. Že pôda vzniká zo spadaných listov a vetvičiek, že sa na jej príprave podieľajú rôzne chrobáky, dážďovky a hnilobné procesy, ktoré spolu rozkladajú odumreté časti rastlín na prvočinitele a dávajú tak možnosť vyrásť zo živín inej rastline, že je to vlastne kolobeh života v prírode, to som sa naučil až neskôr.

Rovnako ako to, že už nemusím do lesa (ktorý dnes už nie je ničí a všetkých, ale má konkrétneho vlastníka), keď potrebujem úrodnú pôdu alebo humus. A že dokonca ani nemusím zakaždým kupovať substrát, ktorý mi tak radi predajú nie len v záhradkárskom obchode, ale aj kadejakom supermarkete.

Pretože tak, ako sa humus tvorí v lesoch postupným vrstvením halúziek, lístia a iného materiálu, môže sa vytvoriť aj v mojej záhrade. Vstupného materiálu mám dosť. Na jar je to materiál zo strihania viniča, v lete alebo na jeseň z rezu stromov, tak isto spadané lístie mám k dispozícii a v priebehu roka niekoľkokrát treba kosiť trávu. A keď zozbierate úrodu, tak zvyšky starých rastlín paradajok, paprík, uhoriek, kukurice… to môže byť pre vás odpad, ktorý treba spáliť alebo surovina, ktorá vám pomôže ušetriť peniaze.

Klasickým prípadom spracovania tejto „druhotnej suroviny“ je kompostovanie. Či už len tak, na kope v rohu záhrady, alebo v kompostéri. Doma robenom alebo kupovanom (načo?). Nevýhodou je fakt, že počas kompostovania nemôžeme tento materiál ani využívať ani inak urýchliť jeho spracovanie.

Efektívnejším spôsobom spracovania rastlinného odpadu, ktorý vznika v našej záhradke je výstavba vyvýšených záhonov alebo jednoduchšej nemeckej kopy. Najmä vtedy, ak sme sa rozhodli pre radikálnejšiu obnovu svojej záhrady a máme zrazu nadbytok najmä drevnej hmoty. Keď totiž takto uložíme všetok rastlinný odpad podľa odporúčaného postupu, nie len, že necháme Prírodu spracovať materiál podľa odvekých osvedčených princípov, ale súčasne na tom mieste môžeme pestovať našu obľúbenú zeleninu a využiť tak „odpadné“ teplo a súčasne prispieť k urýchlenej recyklácii materiálu v kope. Drevo, slama, lístie, seno, to všetko sa za pár rokov premení na kvalitný humus a zlepší tak kvalitu pôdy v našej záhradke.

Kým sa však pustíte do budovania vašej nemeckej kopy, môžete drobný odpad nechať rozpracovať v tom kompostovisku. A nie len odpad zo záhrady. Určite aj vy kupujete domov zeleninu na trhu či v obchode. Nie len vňať, ale aj šupky nie sú odpadom, sú materiálom. Rovnako ako odumreté izbové alebo balkónové kvety.

Celé je to len o tom, ako zmeniť svoje myslenie. Z doterajšieho konzumného, kedy stále niečo kupujeme a potom vyhadzujeme, na produktívne. Kedy všetko, čo máme, vieme opakovane využiť. Kedy nebojujeme s Prírodou, ale využívame jej pôsobenie. Poľahky tak môžeme zdanlivý odpad premeniť na substrát a na budúci rok už pri presádzaní nemusíte chodiť do lesa ani do supermarketu, ale si nakopete vo svojej záhrade kvalitný materiál do črepníka lebo ku koreňom sadeníc paradajok.

Prečo myslíte, že u nás platí zákon, podľa ktorého sa všetok odpad z rastlín nesmie spaľovať, ale odvážať na miesta zberu? Ktosi si postavil bohovský kšeft na tom, že my mu na naše náklady vozíme surovinu, ktorú on po spracovaní draho predáva…. A prečo by som ja mal ochudobňovať svoju pôdu o prirodzené živiny a potom ešte kupovať hnojivo, keď môžem sám zužitkovať, čo je moje a ešte aj ušetriť?