Odoberať
Pupenec je vytrvalá burina, strpčujúca život nejednému záhradkárovi. Akokoľvek sa ju snažíte mechanicky odstrániť, vždy zostane v zemi kúsok odenku, z ktorého vyrastie nová rastlina. Alebo zabudnete v trávniku kúsok tejto buriny, v noci príde rosa, cez deň dážď a ona zakorení. Ako sa jej zbaviť? To je otázka, ktorú si kladú mnohí pestovatelia. Siahnuť po chémii? Všetko vykopať? Pre nás už pupenec nie je problém. Ba dokonca sa aj celkom teším, keď nájdem silné a šťavnaté liany tejto rastliny. Či už v jahodách, malínách alebo kdekoľvek v záhrade, trhám ju s radosťou zas a zas.
Tag → recyklovanie
Pupenec už nie je problém
Kompost nie je odpad
Kompostovanie je ideálne miesto pre uskladnenie rastlinného odpadu zo záhrady. Celé vetvy sa neoplatí do kompostéra hádzať, na ich predspracovanie slúžia štiepkovače. Veľké kusy by sa dlho rozkladali a ostatné živiny by sa z kompostu „vytratili“. Ale pokosená tráva, ak ju nechcete využívať na mulčovanie okolo stromov alebo na záhony (čo je škoda) sa rozkladajú veľmi rýchlo a taktiež zeleninové vňate či lístie.
Dobrá pôda
Neraz pri diskusiách s inými záhradkármi padla veta o kvalite či nekvalite pôdy v ich či našej záhrade, ako predpoklade k pestovaniu zeleniny. S tým se nedá nesúhlasiť. Čo som však pri takýchto rozhovoroch vypozoroval, takmer vždy priatelia považovali stav pôdy za nemenný fakt. Za danosť, ktorá navždy určuje druh záhrady a jej výnosnosť aj náročnosť práce. A to je presne tá vec, ktorú som vždy rozporoval. Podľa mňa je to úplne inak.
Vianočný stromček je cenná surovina
Mnohé záhradkárske magazíny nám radia, že by sme mali na zimu ochrániť ruže vetvičkami z ihličnanov. No kde ich vziať? Kde môžete len tak prísť a odrezať niekoľko haluzí zo smrekov alebo jedličiek? Bez toho, že by vás hnali ochranári alebo majitelia stromov? Odpoveď je veľmi jednoduchá. V meste. Zoberiete si celý stromček alebo odrežete niekoľko haluzí. Samozrejme, že neobrežete jedľovú alej pri škole. Ihličnaté stromčeky sa v decembri a v januári váľajú pri kontajneroch. Bezdomovci už dávno vedia, že mesto je nekonečným zdrojom surovín. Prečo by to nemohli využiť aj záhradkári?
My lístie nepálime
Jeseň je v znamení zadymených údolí nášho vidieka. Keď prichádzame v tento čas popoludní do záhrady, minimálne z jednej záhrady stúpa biely oblak. Už z cesty sledujeme, v ktorej časti dediny a ktorým smerom fúka vietor. Či si údenie užijeme my alebo to schytajú niektorí iní susedia. A márne si lámeme hlavu, či ten smrad aj tá škoda, ktorú si „paliči“ spôsobujú, im nevadí. Veď im to musí smrdieť aj vo vnútri v dome. Páliť bankovky by im iste nenapadlo, ale pálenie lístia je vlastne to isté, iba hlupák to nevidí.
Novembrové papriky
Papriky sú obľúbenou letnou zeleninou aj v našej záhrade. Koncom leta a na jeseň väčšina ľudí zberá úrodu a s koncom teplých dní likviduje aj kríčky zo záhonov, pripravujú ich na jeseň. Dlhé a suché leto naznačovalo predĺženie vegetačnej doby a my sme sa rozhodli iné počasie využiť. Babie leto bolo dlhé a opakovalo sa. A vďaka tomu, že sledujeme nie pranostiky, ale skutočné počasie, sme zozbierali posledné papriky až v období, kedy po iné roky snežilo a bol mráz. Príroda okolo nás sa skrátka mení a oplatí prispôsobiť sa. Záhradkár si tak ušetrí nie len nervy, ale aj drinu a peniaze za potraviny.
Stena z vŕbových prútov ukryla kompostér
Často sa nás pýtajú, či máme záhradu okrasnú alebo úžitkovú. A my odpovedáme, že máme peknú záhradu, v ktorej pestujeme aj ovocie a zeleninu. A že do záhrady chodíme oddychovať. Nie každý si to dokáže predstaviť a my sme si nedokázali predstaviť, že sa budeme z miesta nášho oddychu pozerať na hnusný plastový kompostér. Chvíľu som rozmýšľal, ako sa zbaviť tohto výhľadu a nakoniec som zvolil materiál, ktorý máme zadarmo, z vlastnej záhrady a prakticky neobmedzené množstvo. Kompostér zakryla stena z vŕbového prútia.
Plastový kompostér
Hoci našu záhradu ponímame ako prírodnú, občas sa nevyhneme nutnosti využívať neprírodné materiály. Ak neškodia pôde alebo vode alebo nemajú vplyv na naše zdravie a súčasne predstavujú nižšie náklady alebo vyššiu úžitkovosť, nebránime sa za každú cenu ich použitiu. A tak sa jedného dňa v našej záhrade objavil kompostér z umelej hmoty, aby nám pomohol zvládnuť doslova kalamitnú situáciu. Rastlinný „odpad“ totiž nelikvidujeme, ale snažíme sa ho recykláciou opäť využiť pri pestovaní ovocia a zeleniny v našej záhrade. Spáliť ho by bolo možno jednoduchšie, ale určite nie lacnejšie.
Nechce sa mi rýľovať, spravím vyvýšený záhon
Nedávno nás v záhrade opäť navštívil môj bývalý kolega a dlhoročný priateľ, aby po dvoch rokoch zistil, čo máme v záhrade nové a aby sa inšpiroval. Zaujímali ho najmä rastliny a ovocné kríky, ktoré doteraz nepoznal, aby si rozšíril svoj pestovateľský záber a sortiment ovocia. Pozornosti neunikli ani vyvýšené záhony, na ktorých ešte stále rastú papriky, nedotknuté nedávnym prízemným mrazom, zamulčované slamou a bez jedinej burinky aj bez toho, že by sme ich boli tento rok alebo vlani okopali. Pozorne si ho obzrel, aby mohol u seba postaviť repliku, nechce sa mu už totiž zeleninu okopávať.
Priveľa paradajok
Tak ako každý rok, aj tento sme sa tešili na úrodu paradajok. Začali sme už na jar výsevom semien. Okrem vlastného osiva z minulých úrod sme vysiali aj niečo nové. Boli sme požiadaní o vypestovanie iných paradajok podľa rodinnej tradície. Tak sme si povedali, že to vyskúšame a dopestujeme na objednávku aj tieto. Trochu sa to vymklo z rúk. Počasie toho roku bolo zase iné, ako sme boli zvyknutí, ale táto odroda je asi nie pre naše podnebie. Alebo nie je pre „lenivých“ permakultúrnych záhradkárov.
