Odoberať
Sliepka je všežravec a skonzumuje takmer všetko, na čo narazí alebo čo jej podhodíme. Mnohí vidiečania to využívajú a šetria za odvoz komunálneho odpadu. Však to je správne, treba recyklovať už priamo pri zrode „odpadu“ a nezaťažovať tým okolie. A keď recyklácia navyše šetrí na strane nákupu, ide o skvelú vec. Lenže aj pri recyklovaní domáceho odpadu treba uvažovať a nerobiť zbytočné chyby. Kŕmenie sliepok kuchynským odpadom môže ušetriť veľa peňazí pri nákupe kŕmnych zmesí alebo pšenice, ale môže pri nesprávnej aplikácii spôsobiť problémy a znížiť znášku domácich vajec.
Tag → recyklovanie
Sliepkam nedávame celé škrupiny
Vyvýšené záhony nesajú vodu
Voda je lenivá, tá do kopca nepotečie – takto lakonicky skonštatoval môj strýko pri jednej návšteve u nás na pozemku, čo treba mať na pamäti vždy, keď uvažujeme o vode na pozemku a na stavbe. Skúsený stavbár – starý praktik ma nie len naučil základom prútikárčenia, ale aj správaniu sa k vode ako takej. A vždy si na jeho slová spomeniem, kedykoľvek sa bavím alebo počujem o tom, ako sa niekto trápi s vodou. Či už jej prebytkom alebo nedostatkom. Typickým príkladom v záhrade sú vyvýšené záhony. Jednými zbožňované, druhými zatracované. Možno preto, že stále nepochopili ich princíp a ako ich používať.
O jednu starú slivku menej
Nič netrvá večne a ani žiadny strom nežije naveky. Tento fakt sme si uvedomili už vo chvíli, keď sme kupovali starý sad. Podľa všetkého už vtedy mnohé stromy mali viac, ako sedemdesiat rokov. A na veľa stromoch to bolo poznať, spolu so zanedbanou údržbou za posledných asi dvanásť rokov. Bolo otázkou času, ktoré stromy nás začnú opúšťať ako prvé. Podľa stavu kmeňov a ich poškodení boli medzi najvážnejšími kandidátmi jabloň a niekoľko sliviek. Nevyhnutné sa stalo skutočnosťou.
Oplatí sa v dnešnej dobe na záhrade štiepkovač?
Začítal som sa do jednej internetovej diskusie, kde sa jeden záhradkár pýtal na skúsenosti s rôznymi druhmi drvičov záhradného odpadu. Mal na mysli najmä porovnanie medzi kotúčovými a valcovými. Bolo zaujímavé dozvedieť sa skúsenosti iných, ktoré nadobudli rokmi používania tohto zariadenia vo svojej záhrade. A porovnávať ich so svojimi, pretože my používame elektrický štiepkovač už osem rokov a naše skúsenosti sú len tie najlepšie. No celé to zaklincoval jeden „ekologický“ diskutér poznámkou, že v dnešnej dobe používať štiepkovač je zbytočné, keďže zberné dvory sú temer na každej dedine.
Pupenec už nie je problém
Pupenec je vytrvalá burina, strpčujúca život nejednému záhradkárovi. Akokoľvek sa ju snažíte mechanicky odstrániť, vždy zostane v zemi kúsok odenku, z ktorého vyrastie nová rastlina. Alebo zabudnete v trávniku kúsok tejto buriny, v noci príde rosa, cez deň dážď a ona zakorení. Ako sa jej zbaviť? To je otázka, ktorú si kladú mnohí pestovatelia. Siahnuť po chémii? Všetko vykopať? Pre nás už pupenec nie je problém. Ba dokonca sa aj celkom teším, keď nájdem silné a šťavnaté liany tejto rastliny. Či už v jahodách, malínách alebo kdekoľvek v záhrade, trhám ju s radosťou zas a zas.
Kompost nie je odpad
Kompostovanie je ideálne miesto pre uskladnenie rastlinného odpadu zo záhrady. Celé vetvy sa neoplatí do kompostéra hádzať, na ich predspracovanie slúžia štiepkovače. Veľké kusy by sa dlho rozkladali a ostatné živiny by sa z kompostu „vytratili“. Ale pokosená tráva, ak ju nechcete využívať na mulčovanie okolo stromov alebo na záhony (čo je škoda) sa rozkladajú veľmi rýchlo a taktiež zeleninové vňate či lístie.
Dobrá pôda
Neraz pri diskusiách s inými záhradkármi padla veta o kvalite či nekvalite pôdy v ich či našej záhrade, ako predpoklade k pestovaniu zeleniny. S tým se nedá nesúhlasiť. Čo som však pri takýchto rozhovoroch vypozoroval, takmer vždy priatelia považovali stav pôdy za nemenný fakt. Za danosť, ktorá navždy určuje druh záhrady a jej výnosnosť aj náročnosť práce. A to je presne tá vec, ktorú som vždy rozporoval. Podľa mňa je to úplne inak.
Vianočný stromček je cenná surovina
Mnohé záhradkárske magazíny nám radia, že by sme mali na zimu ochrániť ruže vetvičkami z ihličnanov. No kde ich vziať? Kde môžete len tak prísť a odrezať niekoľko haluzí zo smrekov alebo jedličiek? Bez toho, že by vás hnali ochranári alebo majitelia stromov? Odpoveď je veľmi jednoduchá. V meste. Zoberiete si celý stromček alebo odrežete niekoľko haluzí. Samozrejme, že neobrežete jedľovú alej pri škole. Ihličnaté stromčeky sa v decembri a v januári váľajú pri kontajneroch. Bezdomovci už dávno vedia, že mesto je nekonečným zdrojom surovín. Prečo by to nemohli využiť aj záhradkári?
My lístie nepálime
Jeseň je v znamení zadymených údolí nášho vidieka. Keď prichádzame v tento čas popoludní do záhrady, minimálne z jednej záhrady stúpa biely oblak. Už z cesty sledujeme, v ktorej časti dediny a ktorým smerom fúka vietor. Či si údenie užijeme my alebo to schytajú niektorí iní susedia. A márne si lámeme hlavu, či ten smrad aj tá škoda, ktorú si „paliči“ spôsobujú, im nevadí. Veď im to musí smrdieť aj vo vnútri v dome. Páliť bankovky by im iste nenapadlo, ale pálenie lístia je vlastne to isté, iba hlupák to nevidí.
Novembrové papriky
Papriky sú obľúbenou letnou zeleninou aj v našej záhrade. Koncom leta a na jeseň väčšina ľudí zberá úrodu a s koncom teplých dní likviduje aj kríčky zo záhonov, pripravujú ich na jeseň. Dlhé a suché leto naznačovalo predĺženie vegetačnej doby a my sme sa rozhodli iné počasie využiť. Babie leto bolo dlhé a opakovalo sa. A vďaka tomu, že sledujeme nie pranostiky, ale skutočné počasie, sme zozbierali posledné papriky až v období, kedy po iné roky snežilo a bol mráz. Príroda okolo nás sa skrátka mení a oplatí prispôsobiť sa. Záhradkár si tak ušetrí nie len nervy, ale aj drinu a peniaze za potraviny.
