To je otázka za sto bodov. Je pre zeleninu lepšie dať jej vodu ráno, pred horúcim dňom, alebo radšej večer, keď horúčava skončí? A prečo je to tak, že jedna skupina záhradkárov radšej polieva večer a druhá dáva prednosť polievaniu radšej ráno? Je rozdiel polievať celú rastlinu alebo len ku koreňom? A na čo vlastne potrebuje rastlina vodu?
Nedávno sme sa vracali zo sadu a pozdravili suseda za plotom, práve sa chystal polievať zeleninu. Vodu si doniesol od studne starou pozinkovanou plechovou kupou, ťažkou ako šľak len samou o sebe, bez vody. A cez stričku polieval malé „baranie rohy“, sprchou cez celé rastlinky. Bolo síce už po západe slnka, ale neviem, či je zdravé takto papriky otužovať. A či to má rada aj ostatná zelenina. Pretože po celom dni je pôda a tým aj rastlina i jej korene celkom dosť rozhorúčená. A cez to všetko dostane dávku studenej vody. Síce len tak po pol litri na jednu rastlinu, ako je u týchto susedov zvykom.
Máme aj iných susedov. Myslia si o sebe, že sú zámožnejší, tak nenosia kupy s vodou, majú hadice a rozstrekovače. Čerpadlo v studni vytlačí vodu a všetky rastliny dostanú „dážď“, vraj prirodzené zavlaženie. Videli ste už rastliny v lete? Keď páli slnko, máte pocit že už, už zvädnú, ako majú zvesené listy. Rastliny totiž vedia, či bude pršať alebo nebude, či je teplo alebo nie je a prispôsobujú sa tomu. Napríklad uzatvorením prieduchov, ktorými prijímajú CO2 a vydychujú vodu, šetria práve tú vodu. Uvoľňujú jej akurát toľko, aby sa jej odparením ochladili. Voda sa totiž vyparí, teda mení skupenstvo, a skupenské teplo je práve to, čo si treba doštudovať. A na odparenie vody sa využíva teplo z rastliny, teda odoberá sa jej energia, ochladzuje sa. Rovnako sa ochladzuje telo človeka, keď sa tekutý pot mení na paru.
Je postriekanie papriky alebo rajčiny naozaj správnou metódou ochladenia priesady? Ak sa povrch listov paprík ochladí, otvoria sa prieduchy? A rastlina nasaje CO2 a vypustí paru? No ale keď listy oschnú, bude nižšia teplota vzduchu? A rastlina prišla o vodu. Teda bude treba opäť zalievať, aby korene mohli vodu nasať, aby mala rastlina na dýchanie a aj ochladzovanie. Pomohli sme si? Zavlažovanie malým množstvom vody spôsobí rozliatie vody po povrchu a rastlinu presvedčíme, aby vytvárala korene pri povrchu, kde dostáva pravidelne trochu vody. A potom raz zabudneme poliať… Väčšia dávka vody, niekoľko litrov, ku koreňom spôsobí „prepad“ celého množstva vody nižšie do pôdy. Je tam menšia teplota, voda nemá takú vysokú teplotu a z povrchu pôdy sa nevyparuje, najmä keď je všetko zamulčované. A korene klesajú ďalej dolu za vodou. Táto zásoba vody môže vydržať tri či štyri dni, navyše vo väčšej hĺbke je väčšia šanca naraziť na „spodnú vodu“. A korene sú v suchu, ehm, vo vode a rastlina je „v suchu“, myslené, že je za vodou. Teda že je na tom veľmi dobre.
To sme vždy tak robili
Podľa tejto vety poznáte hlúpeho sedliaka. Teda takého, ktorý sa nikdy nepoučí, nikdy nerozmýšľa, nikdy nesleduje okolnosti a neprispôsobuje sa im. Robí si všetko po svojom, bez ohľadu na výsledok, nanajvýš sa tak posťažuje. A tak keď celý život polieval papriky, papriky, uhorky aj inú zeleninu večer, prečo by to mal robiť teraz inak? Veď doteraz vždy mal úrodu.
S jedným malým rozdielom. Teraz už je dôchodca, nemusí ráno zavčas utekať na autobus a do zamestnania. A tak nie je popoludnie jediný čas, kedy sa môže starať o svoju zeleninu.
Pretože podvečer, kedy sa vzduch ochladzuje, lebo slnko zachádza za horizont, nepotrebuje zelenina schladiť zvonka. Ochladzovaním vzduchu sa tiež vyzráža na rastlinách rosa a tá buď steká po stonkách k pôde alebo preniká do rastliny listami. A keďže sa rastlina už v noci nebude ochladzovať, a nebude nasávať CO2, lebo to potrebuje na fotosyntézu, teda keď svieti na ňu slnko, neuvoľní ani vodu. A že doplňujete vodu, čo rastlina stratila cez deň? Vlhké prostredie pôdy a listov je ideálne na vznik plesní a hubových chorôb.
Ráno vychádza slnko a postupne sa zvyšuje teplota vzduchu. Poliať rastliny dostatočným množstvom vody, nie za jeden hrnček jednej paradajke, dáva rastline možnosť využiť vodu na ochladzovanie v priebehu dňa, tým aj na dýchanie a teda lepší rast, lebo príjme dosť CO2 bez strachu, že na to minie veľa vody. A vlhké listy aj pôda veľmi rýchlo vyschnú a teda plesne, huby ale ani slizniaky nemajú šancu. A keď máte pôdu okolo zeleniny zamulčovanú, neprehrieva sa pôda ani koreňový systém a zelenina spotrebuje menej vody na svoje ochladzovanie. Teda menej musíte polievať. Skôr menej často, lebo je lepšie viacej vody, ale nie každý deň, veď viete, tie korene… Aspoň teda u hlbokoreniacej zeleniny.
Tak, ako pri každej činnosti, je dobré aj pri pestovaní zeleniny a jej zavlažovaní vedieť, prečo to robíme. Lebo polievanie zeleniny nie je cieľ, je to prostriedok. Spôsob, ako docielime zdravú zeleninu a bohatú úrodu. Zeleninu nepolievame hlava nehlava neobmedzeným množstvom vody, lebo „sa to má“ alebo preto, že „ja na to mám“, ale preto, že tým sledujeme určitý cieľ. A to vyžaduje o pestovaní zeleniny v súčasných podmienkach aj niečo vedieť. Staré praktiky a staré skúsenosti prestali platiť tak pred desiatimi rokmi.
A pokiaľ chcete zistiť, či váš „starý“ systém funguje, mali by ste si rozdeliť záhony na dve polovice. Tú prvú polievať tým vašim doterajším osvedčeným spôsobom, a druhú tým správnym. A potom porovnať kvalitu rastlín a množstvo úrody. Len tak môžete tvrdiť, že váš spôsob je dobrý, lebo vždy máte úrodu. A možno jej máte menej na jednej polovici, ako na druhej? Lebo bez takéhoto porovnania je to iba tvrdenie bez overenia.
Podobné príspevky
