Napriek všetkej osvete, vzdelávaniu a publikácii sa stále nájdu ľudia, ktorí pri pestovaní používajú pesticídy a umelé hnojivá. Vcelku pochopiteľné to je vtedy, keď pestujú ovocie a zeleninu na kšeft, charakter nebol daný každému. Čo mi ale hlava neberie, keď niekto produkuje potraviny pre seba a svoju rodinu a hnojí umelými. Všetkých ale „potešila“ EÚ, keď zavedením ciel zvýši ich cenu. Možno tak ľudia budú o čosi zdravší.
Neriešim veľkoprodukciu krmív pre obyvateľov králikární. Kto si vybral zdanlivo ľahšiu cestu „špecializácie“ opustením rodného gruntu a pobyt v paneláku, či už nastojato alebo naležato, a muklovanie v hale, či už v montérkach alebo obleku, s tým, že všetko ostatné si zaobstará za žetóny, ktoré za to dostáva, musí počítať, že výber a ponuka je na strane „chovateľa“. Zdanlivo široký sortiment produkuje len civilizačné choroby, čo systému nevadí. Nejako tie „žetóny“ treba od ľudí dostať späť a v prípade „trvalého vyradenia“ je treba pripomenúť kultovú hlášku: „Lidí je na světě jako sraček„.
Pre ostatných sú stále k dispozícii prirodzené spôsoby udržiavania pôdy v dobrej kondícii, aby produkovala potraviny vo veľkom množstve a zdravé. Tieto spôsoby nepostihuje nijaká dražoba, clá ani poplatky, pretože si vyžadujú stále rovnaké vstupy. Myslenie a trochu fyzickej práce a tieto nepodliehajú nijakej inflácii.
Kompostovanie na tri spôsoby
Hnojenie, či už prirodzené alebo umelé, má za cieľ nahradiť úbytok živín v pôde zberom úrody, teda vyprodukovanej biomasy. Netreba zabúdať, že „zberom úrody“ nemáme na mysli len skutočné dozreté plody zeleniny, ktoré zo záhona oberieme a skonzumujeme, ale aj stonky a listy, ktoré „vzorní záhradkári“ z nich na jeseň odstránia, aby záhrada „dobre vyzerala“.
Pokiaľ všetky tieto stonky, listy aj nekvalitné plody skončia v komposte, kde sa zrecyklujú a potom takto spracované budú opäť rozmiestnené na záhony, dosiahli ste prvý level. Nemusíte platiť za odvoz a likvidáciu zeleného „odpadu“ a vyrobili ste si časť živín pre svoju záhradu, takže ste spomalili degradáciu pôdy, problém nedostatku potravín ste odložili o pár (desiatok) rokov do budúcnosti. Ak dokážete do kompostu dodať aj iný organický materiál, napríklad trávu, podstieľku od sliepok či trus chovaných zvierat, možno dodávate na záhony nakoniec viac organickej hmoty, ako pestovaním odoberiete.
Nevýhodu jednorazového obohacovania pôdy dodávkou kompostu odstraňuje trvalé mulčovanie záhonov senom alebo slamou a má aj ďalšie pozitívne vplyvy na záhony. V záhonoch sa skokovo nemení množstvo živín, sú prihnojované trvale. Spolu s väčším množstvom vlahy a nevysušovaním pôdy dávajú mulčované záhony skutočne väčší výnos pri menšej námahe.
Najvyšším stupňom organického pestovania sú záhony Rozuma, ktoré kombinujú mulčované záhony a trvalé kompostovanie medzi nimi. Odstraňujú najväčší problém dobre urobených vyvýšených záhonov, a to spotrebovanie organiky v spodnej časti, čo si vyžaduje náročné prebudovanie. Záhony Rozuma takýmto „neduhom“ netrpia.
Mnoho ľudí si myslí, že permakultúrne spôsoby organického pestovania zeleniny sú alternatívou k umelým hnojivám. Opak je pravdou! Umelé hnojivá boli zavedené počas 2. svetovej vojny a po nej, ako alternatíva k prirodzeným spôsobom a k nedostatku ľudí, ktorí padli vo vojne. Podobne to bolo aj s margarínom pre armádu za Napoleona, vtedy nevadili zdravotné dôsledky jeho konzumácie, vojaci boli aj tak určení na porážku na bojovom poli.
A tak eurobyrokrati svojím prístupom zdierania z kože môžu záhradkárov vrátiť na cestu prirodzeného pestovania zdravých potravín a tým zlepšiť kvalitu života celých ich rodín aj dosiahnuť dlhovekosť v plnom zdraví. Metódy a postupy sú známe, stačí si len vyhrnúť rukávy.
Podobné príspevky
