Diviaky v záhrade

Cez víkend sme zavítali do našej záhrady v záhradkárskej osade za mestom, len tak pozrieť, čo je tam nového a ako sa záhrada drží počas zimy. Rastliny sú vo vegetačnom pokoji, práca v záhrade prakticky nie je. Len sa tak zvykneme popozerať, keď mrzne tak vtákom dosypeme do krmítok semená alebo zavesíme novú lojovú guľu do koruny stromu. No tentoraz nás čakalo v záhrade nemilé prekvapenie!



Tráva medzi stromami bola rozrytá, korienky viniča odhrabané, hoci sme ich pred zimou prisypali zeminou, aby boli chránené pred mrazom. Priateľka dokonca z halúzok zostrihaných zo stromov splietla okolo koreňov ovocných stromov nízke ohrádky, aby vietor nerozfúkal lístie a trávu, použité ako mulč. To všetko bolo roztrhané a rozvláčené. Žalostný pohľad.

Nedávno sme počuli od susedov v záhrade, že na jej severnej časti sa do záhradkárskej osady dostali diviaky, lebo jeden z členov skvačil dole pletivo, niečo robil na okraji svojho pozemku a “zabudol” pletivo dať naspäť. V tom momente by som ho bol zadrhol!

A tak namiesto zbežnej kontroly stavu a kochania sa záhradou sme sa pustili do odstránenia škôd. Najprv bolo treba prihrabať odkryté korene stromov a viniča, potom sa pokúsiť zapliesť poškodené ohrádky. Keď na pletenie boli použité prúty z ovocných stromov, tie rýchlo strácajú pružnosť a stvrdnú, nejde to úplne ľahko. Nakoniec sa priateľke táto oprava podarila a potom sme do ohrádky opäť doplnili mulčovací materiál. Jeho úlohou je chrániť koreňový systém pred zamrznutím a pred vysýchaním a po rozložení sa tohto materiálu bude strom prihnojený.

diviakyvzahradke

diviaky v zahradke

Zaujímavé bolo sledovať vedľajšie záhradky. Jeden sused sa o ňu vôbec nestará, všetko má zarastené, stromky neobriadené. Druhý sused je zase príliš úzkostlivý, všetko čisté, rovné, upravené. Čo myslíte, ako vyzerali záhrady po nájazde diviakov?

diviakyvzahradke

Susedovi sa políčiek diviaky ani nedotkli. Zato naša a druhého suseda zanedbaná záhrada boli ako po bombardovaní! Dážďovky, chrobáky a mladé korienky sa nachádzajú len v našej permakultúrne spravovanej záhrade a v susedovej neobrábanej. V tej na pohľad krásnej záhradke s urovnanými políčkami nie je žiadny život…

diviakyvzahradke

Po návrate zo záhrady sme telefonicky kontaktovali našu známu kaderníčku s prosbou o nazhromaždenie vlasov. Na tretí deň sme sa do záhrady vrátili, zasypali rozryté korene stromov, opravili ohrádku a vlasy rozsypali po obvode našej záhrady. Pri tom sme sa súčasne dozvedeli, že diviaky si našli do záhrady novú cestu. Cez plot, či skôr popod plot, ktorý ohraničuje kolóniu, v záhrade naproti našej. Majiteľ záhrady nám to podal spôsobom, ktorý naznačoval, že mu to nevadí, že sa nič nedeje. Diviaky podlezú popod plot, prejdú cez jeho záhradu, pobehajú po osade a vrátia sa naspäť.

Druhý raz ma išiel šľak trafiť. Tak on vie, že mu tade chodia diviaky, vie, kadiaľ mu tam chodia a ani ho nenapadne doložiť podhrabové dosky alebo fixovať pletivo k zemi dlhými hákmi, aby zabránil diviakom vstup do záhrady! Zatiaľ nivočia susedov políčka, jemu je to jedno. To ma len utvrdilo v myšlienke, že sa nám treba poobzerať po inej záhrade, kde nebudeme mať problémy s takými ľudmi, kde sa nebudeme musieť spoliehať na záhradkársky výbor, ktorý nič neurobí a kde sa nebudeme musieť báť o svoju záhradu. Kde sa síce budeme musieť o všetko postarať sami, ale nikto nám to kaziť nebude. Zatiaľ to s tými diviakmi nejak vybojujeme.


Komentovať