Krátkym príspevkom sa vrátim ešte k práve skončenému letu. Na záver dlhého obdobia sucha sa občas objavil dážď a s ním na oblohe aj krásny útvar, súvisiaci s lomom svetla na drobných kvapkách vody. Nepršalo z celej oblohy, ako to býva teraz, ale z jednotlivých mrakov, kedy na jednom konci dediny lialo a na druhom o daždi nechyrovali. To sú ideálne podmienky na to, aby oblohu nad hlavou ozdobila dúha. Alebo aj dve.
Ja som si ju ani nevšimol. Chodil som s kupou na polievanie po vodu k nádrži pri vyvýšených záhonoch a nosil ju k malým stromčekom. Celý čas mi bola v podstate za chrbtom. Pri jednej „návšteve“ nádrže mi hovorí sused, ktorý niečo robil vo svojej záhradke a pri pohľade smerom na mňa zbadal nad mojou hlavou dúhu, aby som sa obzrel. Ten pohľad mi na chvíľu vyrazil dych.
Pozoroval som chvíľu toto zaujímavé divadlo prírody, ktoré sa neustále formovalo a menilo. Tmavé oblaky dažďa sa pomaly presúvali na východ, zatiaľ čo od západu svietilo slniečko.
Dúha je vlastne rozdelené spektrum slnečného svetla na jednotlivé farebné zložky na drobných kvapkách vody. Fyzikálny základ je jednoduchý, ale umelecký efekt úžasný.
Keď sa dúfa rozplynula, ja som sa vrátil k svojej práci. Rozniesť vodu rastlinám, ktoré dážď tento deň obišiel.
Podobné príspevky
