Keď prechádzate južným Portugalskom (regiónom Alentejo) počas augustových horúčav, uvidíte dve úplne odlišné budúcnosti hneď vedľa seba. Na jednom kopci dominuje popraskaná, holá zem a mŕtva tráva – krajina, ktorá sa pomaly mení na prach. O kopec ďalej však rastú duby, ktoré svojou korunou poskytujú príjemný tieň pre zlatisté pasienky, v malom jazierku sa drží voda napriek suchu a pod stromami si prasatá pochutnávajú na žaluďoch. Klíma je pritom rovnaká, množstvo zrážok tiež. Rozdiel spočíva v jedinom slove: dizajn.
Portugalsko je dnes jedným z najlepších európskych laboratórií na obnovu suchej pôdy – a vlastne ani nemá na výber. Viac ako 5,5 milióna hektárov (čo predstavuje viac než polovicu pevninského územia) je dnes ohrozených dezertifikáciou. Na druhej strane však krajina ukrýva jeden z najstarších fungujúcich modelov odolnosti voči suchu na kontinentálnej úrovni a inšpiruje moderných záhradkárov od Kalifornie až po Austráliu.
Čo sa môžeme naučiť z tradičného systému Montado?
Tento systém, známy pod názvom montado (v Španielsku dehesa), je tisícročným príkladom toho, ako môže človek žiť v harmónii s teplou a suchou klímou namiesto toho, aby s ňou bojoval.
- Na ploche takmer 800-tisíc hektárov rastú v riedkom spone korkové duby (Quercus suber) a duby zelenkasté (Quercus rotundifolia).
- Pod nimi sa pasú stáda dobytka, oviec či kôz a iberské prasatá hľadajú spadnuté žalude.
- Korkový zázrak: Portugalsko produkuje takmer polovicu svetovej zásoby korku. Kôra stromov sa ručne šúpe približne každých 9 rokov bez toho, aby to strom poškodilo alebo zabilo. Výsledkom je trvalo udržateľná úroda, zatiaľ čo les ďalej viaže milióny ton CO2 a chráni pôdu pred vysušením.
Tento systém presne kopíruje hlavné permakultúrne pravidlo: vrstvenie funkcií a trvalý kryt pôdy. Hlboké korene dubov ťahajú vlhkosť z hĺbky, chránia zem pred odparovaním a opadané lístie buduje novú organickú hmotu.
Ako ekodedina Tamera oživila mŕtvy kolobeh vody
V regióne Alentejo sa nachádza aj ekodedina Tamera, ktorá kedysi zápasila s eróziou a extrémnym suchom. Namiesto spoliehania sa na betónové priehrady a drahé potrubia sa rozhodli pre permakultúrny prístup pod vedením Seppa Holzera: zadržať vodu priamo v krajine.
- Jazerá a zadržiavacie nádrže: Pomocou zemných hrádzí z lokálneho zhutneného ílu vytvorili v úzkych častiach údolí reťaz jazier, ktoré zachytávajú zimnú dažďovú vodu.
- Voda, ktorá predtým bez úžitku odtiekla, sa vďaka tomu vsakuje do pôdy, dopĺňa podzemné vody a podľa správ iniciatívy dokázala priviesť k životu aj dávno vyschnuté pramene.
Ako tieto lekcie aplikovať vo vlastnej záhrade?
Nemusíte vlastniť hektáre v Portugalsku na to, aby ste tieto princípy využili vo svojej záhrade či na pozemku. Postupujte vždy v overenom permakultúrnom poradí:
- Voda na prvom mieste (Spomaliť a vsakovať): Vybudujte malé priehlbiny, vsakovacie priekopy kopírujúce vrstevnice (tzv. swales) alebo menšie jazierko, ktoré zachytí dažďovú vodu skôr, než stečie preč.
- Vráťte stromy a trvalky do krajiny: Vysádzajte odolné stromy, ovocné dreviny alebo kríky, ktoré poskytnú tieň a hlboké korene.
- Budujte živú pôdu: Používajte mulč, medziplodiny a organickú hmotu, ktoré dramaticky zvyšujú schopnosť pôdy udržať vlahu. Presne tak, ako sme si hovorili pri vyvýšených záhonoch – holá zem je nepriateľ.
Zhrnutie na záver
Krajiny ako Portugalsko nám ukazujú, že boj so suchom sa nevyhráva betónom, ale múdrym dizajnom. Či už pracujete s rozlohou malého rodinného záhona, alebo spravujete väčší pozemok, kľúč k úspechu je rovnaký: zadržať vodu, chrániť pôdu pred slnkom a kombinovať rýchle výnosy (ako trhová záhrada či bylinky) s dlhodobými investíciami do trvaliek a stromov.
Podobné príspevky
