Odoberať
Nič netrvá večne a ani žiadny strom nežije naveky. Tento fakt sme si uvedomili už vo chvíli, keď sme kupovali starý sad. Podľa všetkého už vtedy mnohé stromy mali viac, ako sedemdesiat rokov. A na veľa stromoch to bolo poznať, spolu so zanedbanou údržbou za posledných asi dvanásť rokov. Bolo otázkou času, ktoré stromy nás začnú opúšťať ako prvé. Podľa stavu kmeňov a ich poškodení boli medzi najvážnejšími kandidátmi jabloň a niekoľko sliviek. Nevyhnutné sa stalo skutočnosťou.
Samozrejme sme hneď prvý rok poskytli stromom „prvú pomoc“ a odstránili suché alebo poškodené konáre. Mali sme, a stále máme, záujem zachovať staré odrody a vysokokmene. V podstate nás nezaujímajú odrodové mená a módne názvy, ide nám o kvalitu ovocia a odolnosť stromov. Aj preto sme nechali priestor niektorým výmladkom či semenáčom a niektoré z nich už ponúkli ochutnávku prvých plodov.
Takže keď po jednom veternom dni nás v sade čakalo prekvapenie v podobe takmer pri zemi zlomenej starej slivky, ani to veľké prekvapenie nebolo. Konáre poslúžia po vyschnutí ako surovina na popol pre sliepky, hrubé vetvy a kmeň po vyschnutí budú výborné na grilovanie. Spolu so spadnutým stromom odstránime aj niektoré z mladých stromčekov a vytvoríme tak koridor pre prechod v tejto časti sadu.
Je tu ešte zopár slivkových stromov, ktoré čaká podobný osud. Ale súčasne je tu aj množstvo mladých stromčekov a na niektoré z nich neštepíme naše obľúbené odrody. Hoci tento rok nebolo úroda taká skvelá, ako prvý rok, ako sme sad kúpili, najedli sme sa sliviek dosť a v budúcnosti plánujeme ich nielen sušiť, ale aj skvapalňovať. A určite dôjde aj na lekvár. Veď palivo pod kotlík nám poskytla stará slivka sama.
