Odoberať
Záhrada je živý objekt, neustále sa mení. Nie len z mesiaca na mesiac, kedy sa cyklicky opakujú jar, leto, jeseň a zima a s nimi aj vzhľad záhrady. Ale aj z roka na rok, kedy staré odchádza, nové pribúda a za chvíľu už nikto nevie, ako bolo na počiatku. A pri našom tempe prerábaní zanedbanej záhrady v kvitnúcu oázu je aj tri mesiace neskutočne veľký rozdiel. Kto nestihol prísť na návštevu na jar, v jeseni už mu ukazujeme úplne inú záhradu, než o akej sme mu v máji rozprávali. Preto sme s tým museli niečo urobiť.
Pretože fotografií zo záhrady máme neskutočné množstvo, veď fotografujem úplne všetko, čo v záhrade robíme, bolo treba len vymyslieť formu, akou fotografie usporiadame. Zvážil som fotky 9×13 vo fotoalbume, vytlačenie atramentovkou a vloženie do euroobalu, ale najlepšie nám vyšlo nechať urobiť veľkú fotoknihu. Najmä keď raz do roka mám možnosť nechať ju vyrobiť za skutočne akciovú cenu s výraznou zľavou.
Doma sme sa zhodli, že najprv urobíme fotoknihu len zo začiatku nášho záhradníčenia na novom mieste. Práve s fotografiami, ako záhrada vyzerala, keď sme si ju kúpili. Prebral som si teda fotografie od februára do apríla 2016, vytriedil z nich dve stovky najlepších záberov a posunul ich do aplikácie, ktorú na prípravu fotokníh používam. Rozložil som snímky na jednotlivé stránky, tématicky ich zoradil a nakoniec cez internet odoslal na spracovanie. O desať dní sme už doma spolu s priateľkou listovali stostranovou publikáciou v tvrdom obale a spomínali, ako sme v tejto záhrade začínali.
Keď budeme zase v lete v záhrade s priateľmi grilovať a zase budú rozprávať, ako sa im naša záhrada páči, môžeme si spolu prelistovať našu záhradnú fotoknihu a ukázať im, aký hrdzavý starý plot bol tam, kde je teraz záhon kvetov, aký plot bol tam, kde sa rozkladá vyvýšený záhon s paprikami a paradajkami. Že tekvice hokaido rastú na mieste zrúteného ovčína a ako nám tiekla voda po dvore, kým som nepostavil svoje malé vodné dielo.
Už si nikto nemusí nič predstavovať, históriu máme vo fotoknihe.
