Boli roky, kedy sme na toto miesto chodili obdeň, na otočku. V letnom stredoeurópskom čase každý deň, a večer domov. Aj cez víkendy, prišli sme dopoludnia a večer domov. Kamaráti sa čudovali, čo tu môžeme robiť toľko času, veď je to „len“ záhrada. To je chyba ľudí, že súčasnosť a najmä budúcnosť posudzujú svojou skúsenosťou z minulosti. Zastaralou.
Pretože my sme neurobili motykou záhony na zeleninu v tráve, čo tu rástla. My sme vybudovali dva veľké vyvýšené záhony a k nim dve „slnečné pasce“. Trvalo to trošku dlhšie, ako skopať, ale zase to aj dlhšie funguje s menej robotou teraz. A aj stromov sme vysadili trochu viac, ako len pár. A sadili sme aj ovocné kríky. A k tomu sme posadili hrozno na štyroch miestach, nech nie sú všade rovnaké (zlé) podmienky, keď príde nejaký zlý čas. A k tomu sme opravili najprv studňu, neskôr si zaobstarali „turistické“ bývanie na víkendy, prístrešok, terasu, fotovoltiku, kurín najprv jeden a neskôr druhý… Skrátka toto tu nebolo o každoročnom kolotoči zeleniny a strihania pár stromkov. Veľa času zaberalo budovanie zázemia, len si to mnoho ľudí nejak nevedelo predstaviť, lebo oni v záhradách štyridsať rokov len to isté dokola. A zrejme ani nepočúvali, čo rozprávame, lebo stále len: „Čo robíte každý deň v tej záhrade?“
Nedávno, keď som bol v neďalekom meste na nákupy, som dostal otázku, či stále chodím každý deň do záhrady. Hm, pomyslel som si, darmo sa rozprávame, keď si nepamätáš, darmo som ti dal adresu blogu zahradavkopci.sk, keď to nečítaš, a odpovedal po pravde: Šesť týždňov som nebol tu v meste, stále som tam.
Vygúlené oči boli odpoveďou. Lebo hlava za nimi si nedokázala predstaviť, ako môžem stráviť šesť týždňov medzi zeleninovými záhonmi a ovocnými stromami. Vari spím v spacáku?
Nie, v spacáku pod holým nebom nespím, hoci som si to ako mladý pár razy vyskúšal. Spím na posteli, prikrytý paplónom a keď treba prikúrim si radiátorom z FVE alebo plynovou pieckou na propan-butan z fľaše. Mám tu kúpeľňu s teplou vodou z elektrického bojlera, voda je z verejného vodovodu. Mám tu kompletnú kuchyňu s kombinovaným sporákom, teda plynové horáky aj elektrická rúra, ale v lete varím radšej na elektrickej dvojplatničke. Lebo plyn platíme, elektrinu si produkujeme sami, rovnako ako väčšinu potravín. A v kuchyni stojí aj kombinovaná chladnička s mrazničkou. Takže mám čo jesť, mám si kde uvariť aj upiecť, mäso aj koláč, máme vlastný lekvár aj lečo v pohároch, skrátka tu žijeme ako každý iný človek v rodinnom dome alebo byte. Len nám tu všade okolo rastú a dozrievajú postupne všelijaké plody zeleniny a ovocia, stačí sa prejsť a natrhať a zjesť. A tiež sliepky znášajú vajíčka a občas sama nejaká končí na pekáči.
Dokonca ani kvôli práci nemusím chodiť do mesta. Pracovňu s niekoľkými PC som si zariadil tu, v jednej z miestností domu, a mobilným internetom sa pripojím, kam potrebujem. Pracovať môžem kedy chcem, alebo kedy musím, alebo keď sa pre niekoľkodňové dažde v záhrade pohybujem len nevyhnutný čas a na nejaké práce v nej musím zabudnúť. V podstate striedam pobyt za monitorom s pobytom na čerstvom vzduchu.
Šesť týždňov som nebol v meste, ale už som musel. Lebo som potreboval ostrihať vlasy a dávam prednosť osvedčeným prevádzkam. Inak by som tu, na svojom gazdovstve, vydržal aj dlhšie. Lebo to už nie je len záhrada so záhonmi a motykou 😉
Podobné príspevky
