Vyvýšený záhon vo veľkej záhrade

Veľkosť záhonov pre zeleninu záleží od toho, koľko tej zeleniny chcete pestovať a tiež od veľkosti záhrady. Do veľkej záhrady umiestnite malý záhon ľahko, do malej záhrady veľký záhon nedáte ani náhodou. A rovnaké pravidlá platia aj pre vyvýšené záhony. Nedávno sme písali o zakladaní nemeckej kopy, teda zjednodušenej varianty vyvýšeného záhona. Dnes si povieme niečo o budovaní naozaj veľkého vyvýšeného záhona, na ktorom môžete pestovať zeleninu, ak máte skutočne veľkú záhradu. Tie naše mali po 14 m2.

V skratke pripomeniem tri základné výhody vyvýšeného záhona:

– práca okolo zeleniny bez zohýnania šetrí námahu aj zdravie záhradkára, uľahčuje pestovanie aj zber zeleniny
– zabudovanie starých stromov, hnoja a iného zeleného odpadu prehnojí pôdu v záhone
– rozkladné procesy v záhone zvyšujú teplotu substrátu, tým sa predlžuje vegetačná doba pestovanej zeleniny až do jesene

Čím väčšie kusy dreva do záhona zabudujeme, tým dlhšie trvá rozklad a tým dlhšie nám vyvýšený záhon vydrží. Po „spotrebovaní“ všetkého materiálu v záhone je vhodné substrát použiť na bežné záhony alebo k ovocným stromom.

Ak máme k dispozícii kmene stromov hrubé cez 30 centimetrov, máme k dispozícii materiál s dobou rozkladu okolo 10 rokov. Samozrejme, že tenšie kmene a konáre sa rozložia skôr, ale to je princíp vyvýšeného záhona: postupný rozklad rôzneho materiálu počas dlhšieho obdobia. Pri plánovanej „životnosti“ materiálu desať a viac rokov si môžeme dovoliť vyrobiť pre vyvýšený záhon pevnú ohradu z hrubých foršní. Nie je lacná, ale keď sa cena rozloží na dlhšie obdobie, úžitok z vyvýšeného záhona preváži náklady na jeho vybudovanie.

Vo svojej záhrade sme postavili dva vyvýšené záhony o rozmeroch 9 x 1,5 m.

Základom sú drevené foršne hrubé 5 cm z červeného smreka, dlhé tri metre a široké 15 a 20 cm. Spojené sú cez metrové hranoly prierezu 8×8 alebo 10×10 cm. Na spájanie sú použité oceľové vruty do dreva 5×100 alebo radšej 6×100 a tesárske oceľové uholníky 60×60 s vrutmi 4×40. Ako náradie potrebujeme ručnú okružnú pílu na skracovanie foršní a stĺpov a akumulátorovú uťahovačku a vŕtačku, ale dobre sa bude robiť, ak budete mať tri. Vyhnete sa potrebe neustále meniť vrtáky a bity.

Záhony stoja v smere sever-juh. Je to preto, aby už od rána slnko zohrievalo boky záhonov, na poludnie ich veľmi neprehrievalo a popoludní opäť svietilo na boky.

Čím viac materiálu môžeme do záhona umiestniť, tým hlbší základ môžeme vykopať. Niekto len odstráni vrstvu trávy, my sme dali minibagrom vykopať pol metra hlboké jamy. Ručne by to trvalo týždeň, minibagru dve hodiny. Snažili sme sa čo najpresnejšie dodržať vymeraný tvar, ale nevyhli sme sa neskorším drobným úpravám terénu. Vzdialenosť záhonov je jeden meter, po osadení obruby bude svetlosť 90 centimetrov. Dosť na elektrický fúrik, kosačku aj voľný pohyb záhradkára.

Na začiatok je potrebné osadiť dva rohové stĺpiky a k nim pripevniť spodné foršne šírky 20 cm. Všetko neustále kontrolované vodováhou a spojené truhlárskymi zverkami. Až po dôkladnej kontrole kolmosti a rovinnosti príde na rad zoskrutkovanie.

Každú druhú foršňu spevníme za pomoci oceľového uholníka.

Postupne namontujeme všetky foršne okolo základu vyvýšeného záhona. Na jednej strane ale necháme len spodné foršne, je to pre ľahšie vkladanie materiálu na dno záhona.

Vo vnútri záhona je potrebné spevniť konštrukciu dvomi radmi foršní medzi stĺpikmy (na snímke sú len spodné výstuhy, nad ne príde ešte vrchná dvojica), aby hmotnosť zeminy neskôr neroztláčala záhony.

Základom rozkladných procesov drevnatých materiálov vo vnútri záhonov sú dážďovky. Aby sme ich ochránili pred krtmi, na dno a boky základu záhona položíme sieť proti krtom a upevníme ju k pôde napríklad dlhými klincami.

Pretože v záhone sa ďalej chodí, je dobré ochrániť sieť pred pretrhnutím topánkami vrstvou sena alebo slamy. Drevo zas chráni pred priamym kontaktom s vlhkou zemou nopová fólia. Predĺži životnosť obruby záhona. Fóliu montujeme tak, že sa výstupkami dotýka dreva, tým vzniknú kanáliky, ktoré odvetrávajú vlhkosť z blízkosti dreva. Pripevniť nopovú fóliu môžete pomocou spinkovačky na viacerých miestach. Spinkovať len v jednom rade nestačí, uľahnutá zem je schopná fóliu od dreva odtrhnúť.

Teraz nastupuje tá ťažšia časť práce na vyvýšenom záhone. Do jeho vnútra je potrebné vložiť popílené kmene stromov v jednej vrstve. Aj keď je hrúbka kmeňov rôzna, mali by sme vytvoriť rovnomernú vrstvu. Na dĺžke kmeňov alebo hrubých konárov nezáleží, ale ide o to, akú váhu unesieme. Ak nemáme na pozemku dosť starých suchých stromov, ktoré môžeme spíliť, kúpime palivové drevo, metrovicu. Býva lacné. Vyvýšený záhon má ale práve tú výhodu, že doň upraceme to, čo mnohí iní záhradkári považujú za odpad a spália ho. My ho zrecyklujeme na výživný substrát pre pestovanie zeleniny.

Na kmene a hrubé konáre prídu tenšie konáre a halúzky, ktoré pokryjeme trávou alebo starým senom. Na seno položíme kusy trávy s koreňmi z výkopu (drny). Kladieme ich trávou dole a koreňmi hore.

Ďalšiu vrstvu tvorí hnoj. V našom príde ovčí, lebo bol na pozemku, ale aj kravský môžete použiť. Desať centimetrová vrstva úplne stačí.

Je dobré, keď medzi poslednými vrstvami je prestávka tak týždeň, desať dní. To umožní vrstve haluzí aj sena trochu uľahnúť pod váhou vrchných vrstiev. Keď medzitým výdatne poprší, je to len výhodné.

Na hnoj už príde zemina z vykopaného základu. Ak robíte vyvýšený záhon s predstihom niekoľkých týždňov, nechajte zeminu, ak jej máte dostatok, nad úroveň obruby. Musíte totiž počítať s tým, že zem vo vyvýšenom záhone zľahne a kľudne aj o desať centimetrov za pár týždňov.

Vysadené priesady vo vyvýšenom záhone zamulčujte vrstvou lisovanej slamy asi 5 cm. Zabráni vyparovaniu vody zo záhona, nedovolí vyrásť burine. Vrchná vrstva zeminy vo vyvýšenom záhone nestvrdne, nebude ju treba okopávať a nemusíte záhon plieť.

My sme v takomto záhone pestovali papriky, paradajky, baklažány, kaleráby. Ak prídu veľké dažde, prebytočná voda vsiakne do nižších vrstiev a nemusíte sa báť zahnívania koreňov zeleniny. Ak je sucho, polievali sme hadicou z neďalekej nádrže na odstátu vodu rovno ku koreňom, ale mulč zo slamy bráni prílišnému vyparovaniu vody. A ak si bohaté stonky trochu ľahli, plody ležali na slame, ale nie v blate.

A celú prácu okolo vyvýšeného záhona robíte postojačky, bez boľavého zohnutého chrbáta.

Ak potrebujete detailnejší návod na zostrojenie vyvýšeného záhona, nájdete ho tu.

Nezabudnite, že rozklad materiálu na živiny v záhone prebieha neustále, a teda neustále vám bude klesať úroveň substrátu v záhone. Teda každú jar budete musieť doplniť substrát. Prvé roky takých 10 cm, čo pri ploche 14 m2 predstavuje asi jeden a pol kubíka materiálu! Mali by ste na to myslieť zavčasu. Časť objemu vám môže zabezpečiť slama zo starého mulču, ktorú na záhone necháte a na jar ju zahádžete substrátom. Ten získate kompostovaním drobných zelených výhonkov, trávy a zeleninového odpadu z kuchyne. Prípadne štiepkovaním haluziny z rezu stromov alebo viniča. Zvyšky rajčín, paprík a inej zeleniny po jesennom zbere úrody tiež poskytnú veľa suroviny do kompostu, ale musíte počítať aspoň rok s jeho rozkladom na humus.

Vyvýšený záhon predstavuje dominantu zeleninovej časti záhrady, šetrí námahu a znižuje náklady na odvoz odpadu aj nákup hnojív. Šetrí vodu na polievanie. Ak ho raz začnete používať, už nebudete chcieť pestovať zeleninu inak. Investícia peňazí aj námahy do jeho vybudovania sa určite oplatí.