Sladké dozrievajúce ovocie na stromoch v záhrade láka zahryznúť sa do šťavnatého plodu a vychutnať si jeho chuť a vôňu. Škoda len, že rovnaké chute okrem záhradkára a jeho rodiny majú aj osy a sršne. A tak až pričasto nájdeme broskyne, marhule či žlté hrušky nahryznuté práve týmto hmyzom. Záhradkári inštinktívne tieto poškodené plody zo stromov odstraňujú, aby ich sladká vôňa nelákala k opakovanej návšteve.
Človek má až príliš často tendenciu so všetkým, čo sa mu nepáči a čo mu nevyhovuje, bojovať. Vynakladať veľa úsilia na dosiahnutie takmer nedosiahnuteľného cieľa. A pritom niekedy len stačí využiť slabosť „nepriateľa“ vo svoj prospech a nechať ho jednoducho tak.
Ak odtrhneme načatú broskyňu zo stromu a ostatné necháme na ňom, tak docielime len jedného. Že si osy nájdu iný zrelý plod a načnú povrch práve na ňom. A takto nám postupne poničia celú úrodu, ktorá namiesto na sviatočný stôl bude zrelá iba ak do lekváru alebo kvasu.
Máme odskúšané, že ak načnuté plody broskýň necháme na strome, osám sa nechce prekonávať šupku na iných plodoch a ostávajú „verné“ tým prvým, do ktorých sa pustili. Je to pre nich menej namáhavé. A aj pre nás. Je jasné, že ani pomocou fliaš s cukrovou vodou nedokážeme nad osami úplne zvíťaziť, ale takto dokážeme nad nimi držať aspoň vysoké skóre. Sila umu môže byť silnejšia, ako hrubá sila svalov.
Podobné príspevky
