Odoberať
Pochybovanie o vlastných schopnostiach aj zažitých „pravdách“, hľadanie nových nápadov a inšpirácií, skúšanie nových postupov. To je jediná cesta, ktorá nás vedie k vlastnému rastu, znižovaniu námahy, zlepšovaniu svojej práce či úspore nákladov aj k dosahovaniu lepších výsledkov. Skrátka neustrnúť na vavrínoch a nemyslieť si, že všetko viem najlepšie. Aplikovaním tohto spôsobu uvažovania sa nám podarilo v živote aj v záhrade dosiahnuť méty, inak nerealizovateľné.
Tag → pestovanie
Hričovský nemusí mať vždy pravdu
Robotické farmárčenie – na čo je to dobré?
Viete si predstaviť, že by ste farmárčili z kresla svojej kancelárie alebo na dovolenke, len s mobilom v ruke? Že by vaša zelenina rástla tak nejak sama, po dozorom robota, riadeného podľa vopred pripraveného programu, ktorý by ste ovládali, kontrolovali a prípadne upravovali? Hnojenie, zavlažovanie, pletie by riadil počítač? Takéto čudo je na svete a farmárčiť tak môže každý aj bez akýchkoľvek znalostí o rastlinách, pôde, agrotechnických termínoch či škodcoch a ochrane pred nimi. Na čo je to dobré? Vraj pre zaistenie sebestačnosti rodín a komunít v potravinách. Pozrime sa na celý systém robotického farmárčenia trocha podrobnejšie.
Čas vysiať paradajky
Zhruba dva mesiace by mali rásť priesady paradajok, kým ich dáme do zeme v záhrade. A ak plánujeme výsadbu sadeníc do záhonov v polovičke mája, v našich zemepisných šírkach, je polovička marca ten správny čas na ich vysievanie. Takže si priateľka naplánovala jedno poobedie po návrate z práce práve prácu so substrátom a založením novej úrody. Papriky a paradajky patria k našim najobľúbenejším druhom zeleniny, veľmi nám chutia a tiež ich obaja zjeme v sezóne neskutočné množstvo. Či už samé, alebo na raňajky s domácim kváskovým chlebom ale aj k mäsu na grile v našej záhrade.
Hrozno strihané nebolo
Medzi pravidelné povinnosti záhradkárov a pestovateľov hrozna patrí začiatkom roka ostrihať vinič, aby v lete dobre zarodil a aby nebolo plodov ani málo ani priveľa, aby boli strapce veľké a sladké. Pravidelný jarný strih viniča zaistí zdravie vinohradu aj úrodu. A aj priateľka sa tejto činnosti poctivo venovala. Po dlhých rokoch ale tento rok nebolo potrebné u nás strihať hrozno. Dvadsať päť koreňov viniča sa bude musieť zaobísť bez jej nožníc. A nehľadajte v tom žiadnu lenivosť ani nepriazeň počasia či okolností. Jednoducho to nie je treba.
Aké ťažké je kúpiť si záhradu
Mnoho ľudí je stále prekvapených z toho, že sme si nedávno kúpili s priateľkou novú a veľkú záhradu. Pravdupovediac sú prekvapení hlavne z toho, že práve ja som záhradkár, pretože nikto z mojich známych ešte pred rokom by to do mňa nepovedal. A tak sa často s ľudmi rozprávame o našej záhrade, o tom, ktoré ovocie a zeleninu pestujeme, čo tam robíme, ale najmä ako to robíme, lebo práve spôsob záhradníčenia je pre mnohých známych veľkým prekvapením. A pri tom často od nich počúvame, že sme mali šťastie, že kúpiť si záhradu je ťažké, že je to problém. Skutočne?
Čas vysiať papriky
Ak si pestujete sami svoju vlastnú zeleninu a nechcete kupovať priesady neznámych druhov zeleniny, je práve prelom januára a februára najlepší čas na vysiatie semien paprík pre tohoročnú úrodu. Semená môžete kúpiť v záhradkárskych predajniach aj v hypermarketoch, ale riskujete, že si kúpite odrodu, ktorá nie je schopná ďalšieho klíčenia, keď si zo zrelých plodov odložíte semená na budúci rok. Najlepšie je vysievať rastliny zo semien z vlastných plodov, ktoré ste si sami dopestovali a ktoré ste nechali dozrieť. My sme tento týždeň vysievali dva druhy paprík.
Starej záhrade sme našli nového gazdu
Nedá sa sedieť na dvoch koňoch a toto slovenské porekadlo by sa dalo parafrázovať aj tak, že sa nedá starať o dve záhrady. Aspoň nie tak, aby obe prosperovali. Neobjavili sme Ameriku, toto nám bolo jasné dávno vopred, ako sme mali na starosti dve záhrady. Aj preto sme sa doma dohodli na postupnosti krokov, z ktorých posledný bol odovzdať starú záhradu do užívania novému záhradkárovi. A to sa nám pred koncom roka skutočne podarilo.
Knihy o permakultúre a ekozáhradách
Vlastníctvo záhrady pre mnoho ľudí je synonymom neustálej práce a námahy, ba až driny na „rodnej hrude“. V pote tváre pestujú nie len ovocné stromy a zeleninu, ale aj základné potraviny, ako zemiaky či obilie. Ak ste pravidelným čitateľom tohto webu, tak viete, že už dlhé roky používame postupy, ktoré odbúravajú zbytočnú drinu bez toho, že by to malo vplyv na úrodu. Základným princípom pestovania v prírodnej záhrade je poznanie procesov v prírode a ich využitie vo svoj prospech. Aby sme vedeli všetko správne pochopiť, prečítali sme niekoľko naozaj inšpirujúcich kníh o permakultúre a prírodnom pestovaní v malých aj veľkých záhradách. Tu je ich prehľad.
Rozdiel medzi zvýšeným záhonom a vyvýšeným záhonom
V poslednom období často vidieť reportáže v televíznych magazínoch aj záhradkárskych časopisoch o pestovaní zeleniny aj kvetov v záhonoch, umiestnených nad úrovňou okolitej pôdy. Všade počujeme o ich výhodách a spomínajú sa pojmy ako „zvýšený záhon“ alebo „vyvýšený záhon“. Oba pojmy sa často zamieňajú a aj pri popise skladby záhonov často narážame na diametrálne odlišné zloženie. Preto som sa rozhodol vniesť svoj pohľad na vec a uviesť všetko na pravú mieru. Aby ani vás nabudúce zasvätený komentár nadšenej záhradkárky už nepomýlil.
Rozmnožiť liesku nie je žiadna veda
Keď sme počas zimy a začiatkom roka plánovali, ako budeme sťahovať stromy a kríky z malej záhradky do novej záhrady, bolo nám jasné, že niektoré dreviny sa presťahovať nedajú. Na druhej strane napríklad pri hrozne sme pri zimnom strihu z obľúbených odrôd zasadili halúzky a očakávali ich zakorenenie. Všetku túto prácu si zobrala na starosti priateľka. A tak ako si namnožila vinič, pustila sa aj do množenia liesky, aby aj v novej záhrade sme si mohli pochutnávať na skvelých orieškoch.
