Odoberať
Toho roku sa nám urodil akosi priveľa hrušiek. Pekné, chutné, šťavnaté. Radosť zahryznúť. Ale už nevieme, čo s nimi robiť a kam ich dávať.
Kompóty z ovocia nerobme, lebo mám pocit, že sterilizáciou sa likvidujú všetky vitamíny a zostáva z ovocia len masa plná cukru, nič viac. Skôr dáme prednosť pečenému čaju, v ktorom časť pridaného cukru nahrádzame stéviovým koncentrátom 1:300.
Na pečený čaj ale sa nám lepšie hodia slivky, černice, višne. Hrušky radšej sušíme. A aj keď ich jeme tiež surové, tak už začínam mať pocit, že všade vidím samé hrušky. Sušička sa u nás takmer nezastaví. A tak vymýšľame, čo všetko sa dá z hrušiek urobiť, ako spracovať tohoročnú nadmernú úrodu.
Vedeli ste o tom, že aj jablká môžu mať svoje dni? Alebo aspoň jeden, zato medzinárodný? Pripadá na 21. októbra a je to deň venovaný pôvodným odrodám jabĺk.
Či sa nám to páči alebo nie, leto skončilo. Veď stačí skoro ráno pohľad z okna na autá so zamrznutými oknami a je nám všetkým jasné, že sa musíme pripraviť na chladné noci a prízemný mráz. A nemyslím len vytiahnuť zo skrine dlhé kabáty a teplé topánky. Hovorím o rastlinách v záhrade a tiež o tých na balkóne. Ako ich uchrániť pred poškodením prízemným mrazom.
Poviete si, prečo nie? Veď stačí zájsť do hypermarketu a kúpiť si ich. Čerstvé, šťavnaté, práve dovezené kdesi zo Španielska. Ale ja mám na mysli naozaj čerstvé paradajky, práve odtrhnuté. Ktoré nikde necestujú, dozrievajú poctivo na slniečku a nie v metánovej atmosfére alebo chladiacom kontajneri na lodi alebo v kamióne. Kde ich zobrať v októbri? No predsa na balkóne, na svojom balkóne. Neveríte?
Jeseň znamená pre každého záhradkára vyvrcholenie jeho snaženia. Na poliach, stromoch či viniči sa zbiera úroda. A tá sa spracováva a uskladňuje na neskoršie časy. Bohatá úroda je odmenou pre záhradkára, ale môže byť aj jeho nočnou morou.
Táto výzva zaznela v televíznom vysielaní. Nie, nebojte sa, nezačal sa už predvolebný boj. Aspoň nie u nás. Táto výzva pochádza od našich južných horkokrvných susedov. A hoci sa jedná už o staršiu záležitosť, stále nestratila na pikantnosti.
Každý rok v záhradke iný, každý rok praje iným plodinám. U nás je to tentoraz rok sliviek. Slivky zarodili hádam ako ešte nikdy. A pretože nechodíme do záhradky každý deň, tak pod stromami je modro. Našťastie padajú na trávu, takže nie sú obité a nie sú ani červivé, takže sa dajú pozbierať. Spolu s tými obratými zo stromu je to zakaždým za veľké vedro. Ale čo s nimi?
Občas mám pocit, že žijem v najsuchšej časti Slovenska. Hoci televízne rosničky aj webové služby hlásia dážď, u nás nič. Keď hlásia občasný dážď, zrejme občas inde, len nie tu. Keď miestami prehánky, tak na iných miestach, len nie u nás. Čo môže vyhovovať dôchodcom na prechádzkach a 
Drenážná vrstva je dôležitou súčasťou pestovania kvetín a stromčekov v kvetináčoch a kontajneroch. Má za úlohu postarať sa o to, aby korene rastlín nestáli vo vode, ak pri zálievke vodou nešetríte. V každom televíznom programe o záhradke môžte vidieť používanie drenážnej vrstvy a fólie. Viem ich však používať správne?
