Odoberať
Niekedy aj napriek našej najlepšej starostlivosti sú rastlinky napadnuté škodcami. Vošky a puklice či iná chrobač bezostyšne poškodzuje naše balkónové alebo izbové kvety, bylinky a zeleninu. Ako proti nim zakročiť, ako ich zlikvidovať tak, aby sme v prípade bytových a balkónových rastlín nenasmradili v byte. A v prípade zeleniny alebo byliniek, ktoré sú určené na konzumáciu, nemuseli sa báť žiadnej chémie alebo čakať na skončenie ochrannej lehoty?
Existujú prostriedky, ktoré si nemusíme doma vyrábať a pritom sú účinné, ale zdraviu človeka a domácich maznáčikov neškodné? Sám som pred rokmi musel podobné prostriedky hľadať na zahraničných internetových stránkach a objednávať cez ebay.com. Dnes sa dajú kúpiť aj na Slovensku.
Po intenzívnom využívaní zeme pri pestovaní zeleniny či iných plodín je nevyhnutné vrátiť do pôdy živiny, ktoré boli rastlinami použité. Toto rieši hnojenie. Podľa dostupných možností ľudia hnoja maštaľným hnojom, granulovaným či inak spracovaným prírodným hnojivom alebo hnojivami umelými. Potešiteľné je, že sa opäť začína do popredia dostávať takzvané zelené hnojenie. A to ako u malých záhradkárov, tak aj u veľkých pestovateľov na lánoch polí. Nie všetky plodiny je vhodné používať ako zelené hnojivo a tiež treba vedieť, kedy je správna doba ho používať.
Izbové kvety treba z času na čas presadiť. Jednak koreňový systém kvetov sa zväčšuje a treba mu dopriať viacej miesta vo väčšom črepníku, jednak aj zem je „vyžitá“ a aj napriek častému hnojeniu už nedokáže poskytnúť rastline všetky potrebné živiny a bolo by dobré ju úplne vymeniť.
Mäta pieporná je často pestovaná v našich záhradkách ako liečivá bylinka, aj keď je veľmi invazívna a správa sa ako burina. Ak jej vytvoríte dobré podmienky, teda priepustnú vápenatú pôdu bohatú na živiny a humus na teplom a vlhkom stanovišti, rozrastie sa vám po celej záhrade. Preto ju niektorí záhradkári odporúčajú pestovať v nádobách, aby ju mali ako-tak pod kontrolou.
Zdravie a dobrá kondícia pestovaných rastlín závisí od mnohých faktorov. Niektoré ovplyvniť vieme, iné nie. Keď ale začneme so starostlivosťou včas, získame silné sadenice, ktoré len tak niečo neohrozí. A s pomocou Lignohumátu je to hračka. 
Pomaly sa blíži obdobie, kedy dozrieva ovocie v záhrade a zelené plody sa menia do žlta a červena a dostávajú sladkú chuť. A chuť na ne dostávajú nie len deti, ale aj osy. A osy v záhrade môžu ohroziť malé deti, ktoré si ch pri svojom šantení nemusia včas všimnúť, a tiež mám ničia výsledky nášho snaženia v záhrade. Plody marhúľ alebo broskýň či sliviek, načaté osami, potom rýchlo podliehajú skaze.
V záhradách sa onedlho ukáže tohoročná úroda. A vyvstane opäť otázka, čo s ňou. Ako ju spracovať. Ako uchovať tú časť ovocia, ktorú nedokážeme okamžite ako čerstvú skonzumovať. S prvými jahodami to nie je problém, len sa po nich zapráši. Jedia sa čerstvé alebo so šľahačkou, zmixované do koktailov a podobne. Ovocia ale s postupujúcim letom pribúda, aj množstvo aj druhy a zrazu máme všetci plné bruchá. A bedničky a vedierka sa plnia. Čerešne, ríbezle, slivky, maliny, černice, egreše…
Chutia vám jahody? Máte ďaleko do záhrady? To vôbec nemusí byť problém. Stačí, ak máte balkón alebo okno otočené na slnečnú stranu a môžete si pestovať jahody aj doma, v črepníku. Pre takéto domáce pestovanie sa hodia odrody, ktoré netvoria veľa odnoží a spokoja sa s menším priestorom. Samozrejme aj plody sú menšie, zato ich môžete mať veľa a čerstvé prakticky každý deň.
O pestovaní zeleniny vo vode ste už isto počuli. Hydroponické pestovanie sa nepoužíva len pre exotické rastliny, ale žiaľ, aj pre veľkovýrobu „klasickej“ zeleniny, ako paradajky, papriky či uhorky. Že ste to nevedeli? Aspoň už chápete, kde sa berie tá „chuť“ veľkopredajných paradajok.
