OdoberaťDnes sa ukazovala celkom pekná nedeľa, tak sme si urobili čas a zašli do záhradky do kolónie za mestom, aby sme skontrolovali, aký je tam stav. Či je všetko v poriadku, či sa nám niečo „nestratilo“ a ako sa má záhrada a celá príroda.
Zimná príroda má svoje čaro. Celá záhrada je pokrytá snehom, odhadujem to tak na 10 cm. A to je dobre. Všetky rastliny sú zakryté perinou, ktorá ich chráni pred vymrznutím. To je ale aj dôvodom hladu vtáčikov. Nevedia si nájsť pod snehom nijakú potravu.
Pre tento prípad sme mali v záhradnej chatke pripravené nakúpené lojové gule, plné semien. Rozvešal som ich niekoľko na ovocné stromy. Toto zimné krmivo spĺňa niekoľko cieľov.
Okrem toho, že tieto gule plné rôznych semien pomôžu malým vtáčikom prežiť zimu, tak ich aj privyknú našej záhrade. Po čase, keď už gule zožerú, im každú zimu na tie isté stromy rozvesíme ďalšie. Takže vedia, že tu vždy nájdu niečo pod zub.
A tak tu nájdu vždy čosi do zobáčika aj na jar, keď zima ustúpi a všetko sa rozzelená. A na našich ovocných stromoch, miesto lojových gulí so semenami, nájdu hmyz, ktorý stromy obťažuje a ovocie poškodzuje. V našej záhrade budú vtáčiky ako doma.
Kŕmenie vtáčikov v zime má význam pre zachovanie prirodzenej ochrany rastlín a stromov. Namiesto chemických postrekov sa o škodcov postarajú vtáčiky, o ktoré sme sa v zime postarali my. A my za to budeme môcť jesť čerstvé ovocie bez chémie, čo sa pozitívne prejaví na našom zdraví.
Keď už sme boli na záhrade, prihodili sme na kompostovisko nejaké zvyšky z kuchyne, myslím tým zo zeleniny šupky a vňať. A k tomu aj starú zeminu z črepníkov, čo ostala po presádzaní kvetov. Škoda to len tak vyhodiť do kontajnera pred bytovkou. Aj takouto maličkosťou totiž môžete prispieť k zlepšeniu svojho životného prostredia a vrátiť tak prírode a pôde späť, čo ste z nej vzali. Takýmto malým krôčikom začína permakultúrny spôsob pestovania ovocia a zeleniny.
