Na záhrade na dedine si každý pestuje to, čo uzná za vhodné a tak, ako uzná za vhodné. Každému chutí iná zelenina a iné ovocie a každý používa svoje osvedčené metódy. Niektorí štyridsať rokov tie isté, iní dávajú prednosť získavaniu nových poznatkov a skúšaniu nových postupov, aby si overili, ktoré dávajú najlepšie výsledky alebo vyžadujú najmenšiu námahu či najnižšie investície. Lebo už dávno neplatí, že domáca zelenina je zadarmo alebo lacnejšia, ako tá kupovaná.
A občas sa susedia porozprávajú cez plot, keď sa stretnú na rovnakom úseku svojich záhrad a majú chuť na konverzáciu alebo len tak zo zvedavosti sa pýtajú, čo ten druhý robí. Lebo u nás sa občas robia veci, ktoré v iných záhradách nevidno. Za desať rokov si už susedia zvykli na „tých z mesta“ a ich všakovaké čudesné stroje, ako napríklad akumulátorový elektrický fúrik, solárna elektráreň, vyvýšené záhony alebo elektrický štiepkovač.
A tak keď som aj tento rok,ako vždy koncom zimy, strihal vŕbové prúty a potom ich v elektrickom štiepkovači rezal na malé kúsky, opýtal sa ma sused, či sa mi to oplatí, lebo mu zrejme už vŕtalo hlavou, že ma to vidí robiť každý rok a nie len v zime, ale aj v iné ročné obdobia. Vždy, keď máme nejakú haluzinu k dispozícii, ktorú väčšina ľudí spáli na kope, lebo je to podľa nich najrýchlejšie a najjednoduchšie. A my sme kúpili stroj a ešte platíme aj elektrinu do neho. A musíme pri ňom stáť a robiť, čo pri ohni netreba, stačí na kopu nahrnúť.
„Koľko to žerie elektriny?“ – bola ďalšia otázka. Keďže som včera s tým tiež robil a na dnes mi ostala asi polovica, zo včerajška som vedel, že som minul 0,75 kWh elektrickej energie a vyprodukoval asi 250 drevnej štiepky. „Na celú tú kopu včera a dnes necelé dve kilowatthodiny a budem mať asi pol kubíka drevnej štiepky“, odpovedal som pravdivo. „Koľko je to v eurách?“- znela ďalšia otázka. „Mne je to jedno, lebo ja míňam svoju elektrinu z fotovoltiky“, reagoval som. „Aha, a čo s tou štiepkou budeš robiť?“ – pokračoval.
„Časť išla sliepkam ako podstieľka a dačo zelené, takže som trochu kupovanej podstieľky ušetril. Časť išla na zásyp trávnika, kde sme v tomto mokru ho trochu vychodili. Je to lacnejšie ako kupovaný štrk, vysuší blato, pohnojí trávnik, ten lepšie porastie a keď pokosím trávu elektrickou kosačkou, opäť na FVE, tak ju použijeme ako mulč k rastlinám. No a zvyšok pôjde do záhonov ako mulč, aby tam nerástla burina, nevyparovala sa voda, nebolo treba okopávať a ani toľko zavlažovať. A nakoniec sa rozloží znova na hnojivo, takže ani umelé hnojivá ani hnoj nemusíme kupovať a zaprávať. A to som zoštiepkoval len tie zvyšné prúty, ktoré sme nepoužili na opravu ohrádok a plôtikov z vŕby, aby sme nemuseli kupovať tie plastové, čo sa aj tak časom rozpadnú. Keď si zrátam, čo všetko nemusíme kupovať a čo všetko nemusíme robiť v záhrade, tak sa mi myslím ten štiepkovač na moju elektrinu oplatí. A keď veľa vecí nekupujeme, netreba nám na to ani zarábať a tá trocha práce u nás v záhrade nám za to stojí.“
A potom sa nám samozrejme aj chce do takej záhrady chodiť, lebo tu na nás nečaká nijaká v dedine obvyklá drina. A už dávno nie „sme z mesta“, lebo od minulého roka tu aj bývame. K veľkej záhrade sme si prikúpili malý dom 😎
Podobné príspevky
