Odoberať
Plot je takmer vždy vnímaný ako technické zariadenie, ktoré má oddeliť náš pozemok od susedných, znemožniť pohyb ľudí aj zvierat a nezriedka úplne uzatvoriť náš dvor či záhradu pred zrakmi ostatných. Úplná separácia sa nám nepáči, vhodne urobený plot dokáže zaistiť súkromie aj bez toho, aby pôsobil rušivo. Navyše ak je plot „neviditeľný“, stávajú sa aj susedné pozemky optickou súčasťou nášho životného priestoru. Ten náš sme si skrášlili pestrofarebnými kvetmi, ktoré nás vítajú pri príchode do záhrady. A celkom určite tešia aj našich susedov.
Archív → november, 2018
Plot zdobia kvety
Solárna sušička v zime kúri
Keď prestane slnko páliť, ochladí sa nie len zem, ale aj múry kamenného domu. V miestnostiach začína byť zima a vlhko. A pretože tu trvalo nebývame, tak tu ani nekúrime. Nemáme kachle ani plynový kotol. Mohli by sme prikurovať elektrickým konvektorom, ale bez dozoru ho nenecháme a za tú chvíľu, čo sme tu cez víkendy, by sa aj tak nič poriadne nezohrialo. Našťastie aj slabé slnko pri vytrvalom svietení poskytuje dosť tepla na temperovanie a vysušovanie. Tento rok som nemusel nič vymýšľať ani vyrábať, mohol som použiť vybavenie z minulého roka. Len som všetko trošku upravil a samozrejme prestavil z letnej na zimnú prevádzku. Najmä som vylepšil tepelnú izoláciu, aby som prácne získané teplo nepúšťal naspäť do voľného priestoru. Aspoň som si precvičil prácu s tavnou pištoľou.
Monitoring sucha nie je riešením
Nedávno som vo Farmárskej revue sledoval reportáž o monitoringu sucha na Slovensku. Nemohol som si nevšimnúť, s akým nadšením rozprávala pracovníčka sledujúca prichádzajúce informácie od farmárov, ktorí dobrovoľne poskytujú informácie o vlahe v pôde. A vystupoval aj vinohradník z Pezinka, ktorého sucho tiež trápi, preto sa do programu zisťovania sucha sám zapojil. Obaja robia zbytočnú prácu. Sucho treba nie pozorovať, ale proti nemu bojovať. Sám vinohradník proti nemu nič neurobil, hoci mohol. Namiesto toho sa sťažuje na podnebie v televízii. Pritom znížiť dopad sucha aj vo vinohrade je jednoduché a prináša rýchle výsledky.
My lístie nepálime
Jeseň je v znamení zadymených údolí nášho vidieka. Keď prichádzame v tento čas popoludní do záhrady, minimálne z jednej záhrady stúpa biely oblak. Už z cesty sledujeme, v ktorej časti dediny a ktorým smerom fúka vietor. Či si údenie užijeme my alebo to schytajú niektorí iní susedia. A márne si lámeme hlavu, či ten smrad aj tá škoda, ktorú si „paliči“ spôsobujú, im nevadí. Veď im to musí smrdieť aj vo vnútri v dome. Páliť bankovky by im iste nenapadlo, ale pálenie lístia je vlastne to isté, iba hlupák to nevidí.
Novembrové papriky
Papriky sú obľúbenou letnou zeleninou aj v našej záhrade. Koncom leta a na jeseň väčšina ľudí zberá úrodu a s koncom teplých dní likviduje aj kríčky zo záhonov, pripravujú ich na jeseň. Dlhé a suché leto naznačovalo predĺženie vegetačnej doby a my sme sa rozhodli iné počasie využiť. Babie leto bolo dlhé a opakovalo sa. A vďaka tomu, že sledujeme nie pranostiky, ale skutočné počasie, sme zozbierali posledné papriky až v období, kedy po iné roky snežilo a bol mráz. Príroda okolo nás sa skrátka mení a oplatí prispôsobiť sa. Záhradkár si tak ušetrí nie len nervy, ale aj drinu a peniaze za potraviny.
Múrik na oddelenie mulču od trávnika
Namiesto okopávania sa u nás mulčuje nie len zelenina a stromy, ale aj kvety. Presne z rovnakých dôvodov. Aby sa udržala pôda kyprá a vlhká a aby pri kvetoch nerástla burina. Neokopávanie je taký príjemný bonus k tomu, že kvety prosperujú a majú ideálne podmienky. Navyše tráva má svoj zdroj blízko záhonov kvetov, tak ju nemusíme nosiť z ďaleka. Tak je to aj v predzáhradke pri plote. Po čase sme začali riešiť, ako udržať mulč pri záhonoch, aby sa nám nerúcal do trávnika. Potrebovali sme ho niečím oddeliť.
Stena z vŕbových prútov ukryla kompostér
Často sa nás pýtajú, či máme záhradu okrasnú alebo úžitkovú. A my odpovedáme, že máme peknú záhradu, v ktorej pestujeme aj ovocie a zeleninu. A že do záhrady chodíme oddychovať. Nie každý si to dokáže predstaviť a my sme si nedokázali predstaviť, že sa budeme z miesta nášho oddychu pozerať na hnusný plastový kompostér. Chvíľu som rozmýšľal, ako sa zbaviť tohto výhľadu a nakoniec som zvolil materiál, ktorý máme zadarmo, z vlastnej záhrady a prakticky neobmedzené množstvo. Kompostér zakryla stena z vŕbového prútia.
Plastový kompostér
Hoci našu záhradu ponímame ako prírodnú, občas sa nevyhneme nutnosti využívať neprírodné materiály. Ak neškodia pôde alebo vode alebo nemajú vplyv na naše zdravie a súčasne predstavujú nižšie náklady alebo vyššiu úžitkovosť, nebránime sa za každú cenu ich použitiu. A tak sa jedného dňa v našej záhrade objavil kompostér z umelej hmoty, aby nám pomohol zvládnuť doslova kalamitnú situáciu. Rastlinný „odpad“ totiž nelikvidujeme, ale snažíme sa ho recykláciou opäť využiť pri pestovaní ovocia a zeleniny v našej záhrade. Spáliť ho by bolo možno jednoduchšie, ale určite nie lacnejšie.
Čo pochytal prvý mráz
Dvadsiaty piaty október bol nepríjemný deň. Nie len preto, že plátcovia DPH majú tento termín pevne zafixovaný ako posledný termín úhrady, ale aj pre to, aké počasie nadránom panovalo. Podľa overenej predpovede počasia mala teplota vzduchu nadránom klesnúť až na dva stupne nad nulou. Lenže ráno po zobudení pohľad na autá vonku aj teplomer vo vnútri bytu dával tušiť malér. A popoludní po príchode do záhrady sme videli, čo všetko dokáže mráz znivočiť. A nebolo toho práve málo.
1
