Tak nejak sme si zvykli, že ak máme svojho koníčka, hobby, vyplnenie voľného času, tak nás to stojí nejaké peniaze. A nie inak tomu je aj pri tom, ak si voľný čas vypĺňame pobytom v záhradke a pestujeme pri tom rôzne ovocné dreviny a zeleninu. Tvárime sa, že sme na čerstvom vzduchu, že je to vlastne užitočný koníček vypestovať nejaké potraviny a že veď predsa každá zábava niečo stojí. Médiá odviedli skvelú prácu, že nás takto naprogramovali. A neustále nám ukazujú, čo všetko ešte musíme kúpiť. Aké náradie, ktoré prípravky a koľko hnojív, aby to všetko dobre rástlo.
Z pohľadu prevádzkovateľov potravinárskych obchodných reťazcov je každý pestovateľ a samozásobiteľ vlastne sabotér, ktorý ich pripravuje o zisky. A tak mu aspoň predajú záhradné náradie, substráty, prípravky na ochranu rastlín a hnojivá na podporu rastu. A tak oni o svoje tržby a zisk neprídu a aj štát si príde na svoj podiel (DPH). A chudák záhradkár, poctivo sledujúci televízne magazíny o pestovaní a čítajúci tie „správne“ časopisy pre záhradkárov a chalupárov len kupuje a platí a nič neušetrí, hoci sa čiastočne kŕmi sám. Je to rovnaký princíp, ako samoobslužné pokladne. Robíš za iného a ešte za to aj platíš. Ale vraj tým ušetríš svoj čas. Na čo? Aby si mohol za iného za svoje peniaze robiť viac? Napríklad na Home Office? Platiť si za byt, teplo, svetlo, vodu, nábytok, internet, notebook a robiť na zamestnávateľa? Ale vraj ušetríš na cestovaní…
Túto jar opäť zdraželi umelé hnojivá. A opäť pre vojnu, tentoraz v Zálive. Tridsať percentný nárast ceny sa nemusí zdať niekomu ako vysoký. No ak je to za pár rokov už tretie takéto zvýšenie, o koľko tie hnojivá teda zdraželi celkom? A nedostatok plynu, potrebného ako surovina aj energia na výrobu hnojív, a následný rast jeho ceny, ako aj problémy s dopravou pre konflikty v okolí námorných ciest, zdražovanie ďalej podporí. Vo výsledku sa jarné práce pri pestovaní obilovín, ale aj ďalších poľnohospodárskych produktov vrátane biopalív, pekne predražia a v jeseni po zbere úrody nám cenu produkcie pekne „osolia“.
Kupované potraviny budú drahšie. Pre drahé hnojivá, pre drahú dopravu, pre drahé energie potrebné na prevádzku obchodov. A jesť sa musí. A tie doma pestované? Ak používate umelé hnojivá, traktoríky, rotavátory a všetky tie „nevyhnutné“ stroje a náradie z reklám záhradkárskych magazínov, tak aj tie. Sami si dopestujete časť potravín a ešte aj za to zaplatíte viac. Prečo?
Väčšina ľudí odpovie, že pre zdražovanie. No ja nebudem politicky korektný a poviem, že pre svoju hlúposť.
To, že je niečo bežné ešte neznamená, že je to normálne. To, že vám tvrdia, že máte na jeseň poorať, na jar zrotavátorovať a pohnojiť granulovaným NPK a potom svoju zeleninu postrekovať proti škodcom ešte neznamená, že to naozaj robiť treba a že to pomáha. No niektorým ľuďom príde normálne kŕmiť svoje deti a vnukov dusičnanmi. Hlavne že plody zeleniny sú veľké a ovocie bez červíkov. A čo všetko ešte tie chemikálie zabíjajú?
Ide to aj bez chémie
Najcennejšou komoditou sú informácie. Vedomosti, poznatky, vzdelanie. Ani nemusia byť zo školských lavíc akreditovaných inštitúcií. Lebo tam učia podľa školských osnov, teda podľa želaní politikov, ktorí slúžia oligarchom. Učia nás to, čo chcú aby sme vedeli. A ako je to s tým, čo vedieť nemáme? Ale aj vo vzdelávaní, žiaľ, existuje alternatíva, podobne ako v médiách. Samizdat. Nielen v knihách, ale aj v blogoch a videách sa popisuje, ako je možné produkovať potraviny „inak“, bez „bežne používaných“ strojov, hnojív, chemikálií. Lacnejšie. Menej namáhavo. Zdravšie pre naše telo. Len na nás menej zarobia… Predajcovia poľnohospodárskej techniky, predajcovia poľnohospodárskych chemikálií, predajcovia liekov.
To ti nevyrastie, lakonicky zhodnotila môj popis pestovania potravín v našej záhrade moja spolužiačka zo strednej, keď sme sa na stretnutí rozprávali aj o záhradách. Bez toho, že by sa opýtala, ako to robím. Ona mala jasno hneď. Vzorný občan a konzument médií hlavného prúdu. Vzorný zákazník. A pritom sme študovali rovnakú školu a sedeli v jednej triede…
Pestovať zeleninu, ovocie, potraviny všeobecne, je možné aj inak, ako sa nám snažia vtĺcť do hláv. Ide to bez traktorov, rýľov, postrekovačov a rozmetadiel hnojív. Na poli aj na záhone. Mnohí ľudia to vyskúšali, vypozorovali, vyskúmali. A mnohí o tom píšeme a delíme sa o svoje skúsenosti a poznatky. A zrejme budeme mať teraz ďalšie húfy nasledovníkov.
Ľudia dospejú k zmene iba ak veľmi chcú, alebo ak nemajú inú možnosť. Nasypať na porýľované záhony za vrece NPK a postriekať to hektolitrami vody čerpadlom zo studne je jednoduché. Ani pri tom netreba rozmýšľať. Stačí to robiť takto každý rok podľa kalendára.
No ak sa pozriete na účty za tie umelé hnojivá a za elektrinu pre to čerpadlo, musí vo vás hrknúť. A aj palivo do traktoríka je výrazne drahšie. Každý rok na svojom pozemku vypestujete rovnaké množstvo ovocia a zeleniny, teda potravín, len je to z roka na rok drahšie. A k tomu všetkému s vekom vám ubúda síl.
Čo sa s tým dá robiť? Podľa médií robiť viac, nájsť si druhé zamestnanie, aby ste vládali platiť stále drahšie účty za svoj život? Alebo šetriť, aby ste platili menej? Za stále drahšiu vodu? Za stále drahšiu elektrinu, benzín? Za stále drahší chlieb a „mlieko“? Za stále drahšie hnojivá? Kúpiť ich menej, aby ste dopestovali menej potravín a viacej ich museli kupovať v obchodoch? To čo je za úspora?
Ako to vy vlastne pestujete?
S touto otázkou za nami občas prídu ľudia, naši známi, ktorí vedia, že my pestujeme „inak“. Najprv pokyvujú hlavou, ani nie na znak súhlasu, ako skôr že nás chápu, rozumejú, že tak ako každý aj my si to robíme „podľa seba“. No keď ich časom začnú opúšťať sily, príde vek a občas aj trvalé bolesti chrbáta, začnú zisťovať detaily, presné postupy a uvažovať, či by to šlo aj u nich tak, aby chrbát nebolel a peňaženka nekrvácala. Čo presne by bolo treba u nich urobiť, aby svoj intenzívny (prevážne z hľadiska peňaženky) spôsob pestovania zmenili na náš extenzívny (prevážne z hľadiska plôch) spôsob a dopestovali viac potravín s menšou fyzickou námahou a peňažnou investíciou.
Áno, je to tak. Keď nemáte peniaze na „rozhadzovanie“, keď už ste dôchodca a musíte vyžiť z mála, keď musíte častejšie oddychovať, lebo nemáte toľko síl, ako pred dvadsiatimi rokmi, začnete konečne premýšľať, ako robiť prácu šikovnejšie, než silnejšie. Ako si vypestovať v rámci svojich možností čo najviac potravín vo svojej záhrade, aby ste za nehorázne drahé potraviny neutrácali z toho mála peňazí, čo dostávate, v obchodných reťazcoch. Aby ste ich v obchodoch nemuseli utrácať za hnojivá, ak to rastie aj bez nich, len musíte zmeniť svoje obvyklé postupy.
Ešte nedávno boli ľudia schopní tvrdiť, že kupovaná zelenina je lacnejšia, ako ju dopestovať doma. Samozrejme v tom boli zarátané aj stroje, nafta a umelé hnojivá. No cena všetkého tohto „vstupného príslušenstva“ pre záhradkárov rastie a rastú aj ceny v obchodoch s potravinami. Už je to asi na jednej úrovni, kúpiť alebo dopestovať. Kto chodí do zamestnania, robí nadčasy alebo chodí na smeny, tak je asi na jednom. Starým spôsobom za pomoci rotavátora a motyky s NPK je to časovo náročné a finančné rovnaké. No ak ste o prácu prišli alebo dostávate smiešny dôchodok, tak keď pochopíte, ako pestovať bez hnojív a bez kyprenia pôdy, zrazu je tá matematika úplne o inom. Lebo záhradu máte a aj dane za ňu platíte. Tak prečo ju nevyužiť?
A tak nie štúdium, pochopenie a rozmýšľanie donútili záhradkárov zahodiť rýľ a vrece s NPK, ale vojny a vysoké ceny. Nie, že by chceli produkovať potraviny bez zbytočnej chémie, ale už si to „po starom“ nemôžu dovoliť. A nahradiť dopestované kupovanými, na to tiež už nemajú peniaze, ceny rastú, v nákupnom košíku je stále menej a menej. Tak čo s tým?
Permakultúra a regeneratívne hospodárenie na pôde je tou cestou. My už jedenástu sezónu pestujeme svoju zeleninu v jednej a tej istej záhrade, na jednej a tej iste rozlohe. A stále investujeme stále rovnakú hodnotu. Stále rovnaké množstvo času. Lebo neorieme, nerotavátorujeme, nerýľujeme, neokopávame. Mulčujeme. Prevážne senom spod našich stromov, ktoré nám dávajú ďalšie potraviny, či už čerstvé alebo konzervované energiou z našej FVE. Ani deko umelých hnojív, žiadne chemické postreky, žiadne palivo do „spracovania“ (rozumej ničenia) pôdy. Pritom pôda je živá, výživná, bohatá na humus a vlhká, stačí nám oproti ortodoxným susedom minimum vody. A teda aj síl.
Koňa som k vode doviedol. Poznatky a informácie som ľuďom dal. Či sa kôň napije, či sa z toho všetkého poučíte, to už nie je moja starosť, to je na vašom rozhodnutí. Ak ste bohatí, máte vysoké príjmy alebo vysoké úspory, nič nemusíte, plaťte stále ďalej. Alebo sa zamyslite, či chcete stále živiť tú hydru a nič okrem starostí z toho nemať.
Podobné príspevky
