Odoberať
Je to pre každého veľká radosť, keď si postaví v záhrade nový drevený domček. Aby však radosť trvala dlho, je treba ochrániť materiál domčeka pred všetkými nepriaznivými vplyvmi a pred škodcami. Drevo je totiž materiál, z ktorého sa stavia ľahko a príjemne sa užíva, bohužiaľ však chutí aj drevokaznému hmyzu alebo plesniam. Ako predĺžiť životnosť záhradného domčeka?
Archív → jún, 2017
Dlhší život záhradného domčeka
Vďaka mulčovaniu prekonávame sucho
Tento rok je leto enormne horúce, suché a hlavne dlhé. Keď v druhej polovici júna píšem tento článok, je to už mesiac, čo u nás nepršalo. Pred tromi týždňami boli nejaké zrážky, ale len lokálne, v niektorých dedinách doslova zlialo, inde spŕchlo a v našej záhrade nič, ani kvapka. Neviem si predstaviť, ako by sme fungovali v starej záhrade, odkázaní len na dažďovú vodu zo strechy chatky v nádrži. Čo vieme od známych, sú už dávno bez vody, ktorú musia do záhradky dovážať. My využívame vodu z vlastnej studne, ale hlavne sa nám vďaka dôslednému mulčovaniu všetkých rastlín podarilo znížiť spotrebu vody.
Aj vŕby treba polievať
Za bežných okolností rastú vŕby na vlhkých miestach, kde majú vody dostatok. Na vidieku ich bežne vídať pri potokoch, v poslednom období sa aj umelo pestujú ako energetická drevina na poliach, ktoré nie sú práve pre vysokú vlhkosť vhodné pre pestovanie iných kultúrnych plodín. Vŕby sú pre svoje vlastnosti pestované aj na výrobu prútikárskych predmetov či dokonca vŕbových konštrukcií, altánkov či iných záhradných objektov. Aj my sme zasadili veľké množstvo vŕbových sadeníc. Aj keď sme to neplánovali, tento rok sme museli začať naše vŕby polievať.
Už si zase pochutnávame na jahodách
Mám rád jún v záhrade. Kým v máji býva ešte celkom chladno, najmä k večeru, v júni už môžem nosiť tričko s krátkym rukávom a kraťasy. Už nás nečaká nijaká náročná práca, okrem kosenia trávy a občasného striekania stromov proti voškám. No a samozrejme polievania zeleniny, keď je niekoľko dní horúčava a nechce pršať. V júni najmä začína dozrievať ovocie. Koncom mája sme ochutnali prvé červené aj biele reďkovky, stali sa pravidelnou súčasťou nášho jedálnička. Prechádzky po záhrade aj večerné posedenie pod slnečníkom nám spríjemňujú jahody.
Strihajte takto
Raz vidieť je lepšie, ako stokrát počuť. Stará známa pravda. Aj preto sú obľúbené televízne relácie o záhradníčení a tiež videá, ktoré ukazujú rôzne postupy tým, ktorí sa ich chcú naučiť. Určite sa nenahneváte, keď teraz úvod článku na chvíľu preruším fúzatým vtipom.
Pre koho to pestujeme?
Pestovanie plodín so sebou nesie riziká napadnutia škodcami. A je na nás, záhradkároch a pestovateľoch, ako sa s tým vyrovnáme. Škodcovia nás oberajú o časť úrody, tým aj o čas, energiu a peniaze, ktoré sme do pestovania investovali. Na druhej strane ochrana pred škodcami by nemala byť drahšia, ako konečné výnosy zo záhrady. Opäť sa tu stretávajú dva základné princípy: boj s prírodou a spolupráca s prírodou. A ešte na jednu vec by sme si mali pri ochrane doma pestovanej zeleniny a ovocia uvedomiť.
Vyvýšený záhon nepotrebuje rýľovať
Pri diskusiách o našej záhrade som počul aj také argumenty, že vyvýšený záhon je problém, lebo sa v ňom nedá rýľovať. Priznám sa, že som nad tým nikdy neuvažoval, pretože v našej záhrade nerýľujeme nie len vyvýšené záhony, ale nerýľujeme vôbec. Môže sa to zdať ako záhradnícke kacírstvo, ale je to tak. Pestujeme nie len ovocie, ale aj zeleninu, dokonca na niekoľkých druhoch plôch a ani jednu nerýľujeme. Nepotrebujeme to. Naše pestovateľské plochy sú kypré a úrodné aj bez rýľa či motyky. Ako je to možné?
Neveríte, že to ide aj inak? Vyskúšajte si to v malom.
Najväčší údiv spôsobujeme priateľom, keď im povieme, že sa u nás nerýľuje a neokopáva. Alebo že máme veľké vyvýšené záhony. Či že pestujeme cibuľu s jahodami alebo papriky pod stromami. Že namiesto chemických postrekov používame výluh z pŕhľavy alebo kostihoja. Ako keby najprv nechceli uveriť, že oni toľké roky dreli s rýľom v ruke alebo sa zohýnali nad motykou úplne zbytočne. To predsa nemôže byť pravda. A keď to vidia u nás v záhrade, v druhej fáze prichádzajú výhovorky, že sa to nedá tak naraz prejsť v ich záhrade z driny na permakultúrne pestovanie podľa nášho vzoru. Veď to ani nemusí byť zrazu. Je na to iný spôsob.
Montáž zváraného pletiva na stĺpy
Namontovať pletivo na stĺpy patrí k náročnejším prácam v záhrade alebo okolo domu. Sám to človek nezvládne a je to aj babračka. Nečudo, že sa do toho nikto nehrnie a staré pletivá ostávajú na plotoch dovtedy, kým ako-tak držia. A stavba nového plota sa stáva z tohto pohľadu dlhodobo plánovanou akciou, ktorej sa zúčastňujú členovia rozvetvenej rodiny alebo partie známych. Čo by ste povedali na to, keby ste sa teraz dozvedeli, že osadiť pletivo na stĺpy môžu aj dvaja ľudia a hravo to zvládnu bez všetkých popísaných obtiaží? Chceli by ste vedieť, ako?
Ako funguje odvodnenie našej záhrady
Raz vidieť je lepšie ako stokrát čítať a preto budete mať možnosť vidieť video, po prvý raz na tomto webe z našej novej záhrady. Spolu so mnou sa pozriete, ako fungujú dočasné odvodňovacie systémy v záhrade, ktoré nám pomáhajú zbaviť sa prebytočnej vody. Náš pozemok je jeden z dvadsiatich v ulici pod svahom, tak ma zaujímalo, prečo je voda len v našom a v iných je jej menej. A vykopal som systém járkov a zberných jám. Ako to vyzerá po daždi?
